Dostať miesto v jasličkách, v škôlke či družine sa počíta minimálne v Mníchove za zázrak. Presne tak to dnes opísala na rozlúčke so škôlkou aj jedna z nás mám predškolákov počas slávnostného
príhovoru.
Pred tromi rokmi dostala ústnu odpoveď z jednej susednej škôlky - nepoberáte príspevok pre slabo zarábajúcich a, bohužiaľ, i všetky štyri deti máte od jedného muža, takže vám nemôžeme
prisľúbiť miesto...
Obehať škôlky si pred štyrmi rokmi vzal za svoju výsostnú úlohu MM, bo ja som si niečo podobné vyskúšala pri hľadaní jasiel. Prihlásil nášho vtedy 2 a trištvrte ročného syna do cca. 15 MŠ. Mali
sme zlé karty hneď od začiatku. Michael sa nenarodil do byrokraticky správneho dátumu. Všetky deti od 31.10. idú automaticky na čakaciu listinu, čo v preklade znamená: bez šance na miesto.
Jedného dňa prišiel domov a s nadšením rozprával o zážitku v jednom zo spomínaných zariadení. Ten pozitívny pocit u neho pretrval do konca podávania prihlášok.
V prvom kole sme dostali záporne odpovede až z 15 MŠ. Stopercentný zásah. Bingo. Nejaké vnuknutie z hora prinútilo MM sadnúť si ku stolu a napísať jediný list . Do škôlky, ktorá ho najviac
očarila.
Písal v mene Michaela, teda slovník "prispôsobil" schopnostiam takmer 3-ročného dieťaťa a pridal k výtvoru i neodolateľnú fotku drobca. Nepamätám si presné znenie, ale bol to veľmi zábavný, milý
list. Že nevadí, že my sme vytrvalí a my si na to miesto u NICH počkáme. Bol dokonca tak pôsobivý, že sme obratom dostali odpoveď - niečo v zmysle, že niekomu tak vytrvalému sa nedá odolať - a
miesto vo vysnívanej škôlke (tomu ja hovorím: motyka vystrelila ) bolo naše!
Prežili sme v nej nádherné štyri roky. Michael zbožňoval svoju vychovávateľku v triede. Často som mala problémy dostať ho domov. Kým iné deti ráno plakali pri príchode, Michael plakal večer pri
odchode. V škôlke panovala celý ten čas srdečná atmosféra.
Pracovný tím bol vždy výborne naladený a za každú srandičku. Spoznala som tam celú paletu fantastických ľudí, zmes z polovice Európy - teda okrem Nemcov aj Angličanov, Talianov, Francúzov,
Holanďanov. Strávili sme spolu niekoľko krásnych Festov (osláv), nasmiali sme sa pri večernej tvorbe mikulášovsko-vianočných darčekov, deti boli na mnohých výletoch, na lyžiarskych kurzoch, tento
víkend budú chlapi s drobcami sami bačovať niekde na alpskej chate - tzv. víkend otcov s deťmi so zákazom vstupu pre ženské pohlavie.
A dnes sme sa teda lúčili. Doniesli sme piknikové košíky priamo do škôlky, keďže vonku pršalo. Tiekli i slzičky vnútri.
Vychovávateľky dostali viaceré dary, ale asi najviac sa tešili kuchynským zásterám. Na každej z nich deti rôznymi farbami zvečnili svoje rúčky 6-ročných predškolákov a podpísali sa pod ne svojimi
menami.
No a nakoniec dostali aj Schultüte (niektoré dievčatká boli menšie než Sch.), ktoré si usilovne posledné týždne tvorili pod dohľadom a za pomoci učiteliek. Schultüte je, takpovediac, povinným
vybavením začínajúcich školákov - prvákov v prvý školský deň. Nabalia sa do neho veci potrebné do školy, nájde sa i miesto pre jedného plyšáka a sladké prekvapenia.
Na záver im vychovávateľky zahrali bábkové divadlo.
Skončil nám bezstarostný život... začíname čochvíľa naostro.
A, a, B, b, C, c, ....
1+1 2+3
Bye-bye Kindergarten!
(22.7.2011)
Začiatkom blogu som si pripomenula časy dávno minulé a fotografiami zasa chcela priblížiť, ako také lesné škôlky vyzerajú u nás. Michael bol v klasickej, lebo kým bol malý, tieto lesné som ešte nepoznala. Bo keby áno, zamerala by som sa v prvom rade na ne.
V našom priamom susedstve sa nachádzajú aktuálne tri. Ich konceptom je, aby deti prevažnú časť dňa (a pokiaľ to počasie dovolí) strávili v prírode. Za dažďa, za vetra...
Iba keď traktory padajú, idú sa schovať do maringotiek.
Prvé dve škôlky sú v blízkosti Isaru a popri nich tečie potôčik, takže sa deti dostatočne vyčvachtajú i v ňom. Z táborov viem, že práve čvachtanie vo vode spojené so stavaním priehrad je jedna z najobľúbenejších činností v ranom veku.
Túto škôlku sme kedysi objavili ako prvú a cez víkendy sa do jej priestorov - keďže je oficiálne ako ihrisko voľne prístupná - chodili aspoň hrávať. Šplhať na originálne preliezky z prírodných materiálov.