Už sedem dní sme bezúspešne hľadali Michaelovú tašku s vecami na plávanie. Minulý utorok sa necítil dobre, tak som ju síce pre istotu nabalila, no on už z nej nič nepoužil. Namiesto toho dal
učiteľovi ospravedlnenku.
Keď sa pripravoval na tento týždeň, prehľadali sme celý byt. Nikde nič!
Upodozrievala som ho, že ju zabudol v skrinke v škole. Ani tam nič!
Že ju stratil... To by znamenalo aspoň niečo v smere rozriešenia záhady.
Druhýkrát som zúfalo presnorila všetky známe miesta doma. Druhýkrát nič!
Dnes ráno sedí Michael na záchode, keď sa popred dvere mihne muž.
- Papa, ani ty si nevidel moju tašku s plavkami, uterákom a plaveckými okuliarmi??? Už týždeň ich márne zháňam.
- Mama prala - odvetil muž, aby jednoznačne určil vinníka.
Musela som sa začať smiať, keď sa zvnútra zhrozene ozvalo - Moje plavecké okuliare???
A tak som ešte naposledy zašla do detskej izby a viacmenej totálne frustrovaná otvorila dvere poslednej skrine, kde sú iba vetrovky, postelné prádlo, vyradené oblečenie na darovanie a úplne dole
tašky a igelitky. A kde by som tú tašku inak vôbec nehľadala (a preto dovtedy ani nehľadala).
A tam dole som ju zrazu zazrela.
- Michael, pozri kde bola!!!
- Aaa, už si spomínam. S tatom sme minule upratovali izbu a to on mi nakázal, aby som ju tam schoval, nech zbytočne nevytŕča v izbe...
- Mhm, takže "mama prala", čo?