Minulú sezónu pri futbale Viktor nešťastne spadol. V behu skočil na loptu, nohy vyleteli do vzduchu a on dopadol na chrbát a hlavu zároveň. Bola som iba kúsok od neho, ale práve prišli za mnou dievčatá, aby mi niečo dôležité zvestovali. Otočila som sa ku nim, takže pád na tvrdý asfalt som nezaregistrovala. Iba riadny výbuch plaču po ňom.
Okamžite som sa rozbehla ku smoliarovi. Z rovnakej vzdialenosti, ale z opačnej strany sa ku nemu rozbehol aj náš praktikant a ten mi referoval, čo presne sa v zlomku sekundy odohralo. Hneď ho bral na ruky a vyniesol na tretie poschodie do triedy, aby mu na hrču na hlave priložil sáčky s chladiacou zmesou. Ja som pozbierala zvyšok detí a šla následne zatelefonovať mame pacienta, o ktorého sa starali aspoň desiati ďalší. Neviem, čo mu kto narozprával, iba kolegyňa zo susednej triedy a zároveň naša zdravotníčka mi automaticky medzi rečou pripomenula, že pri takom úraze treba odsledovať, či postihnutý správne reaguje, či ho nenapína a nemá náhodou otras mozgu. Žeby to začul?
O deň neskôr sa hrali s najlepším kamarátom v triede. On ku nemu dokáže byť niekedy dosť hrubý, niečo na spôsob talianského manželstva. Keď Viktor pri spoločnom bláznení vyskočil, spolužiak ho ešte v tom skoku nabral na ruky a odsotil vzad. Viktor - mušia to váha - opäť dopadol na chrbát a hlavu. Našťastie, nie na tvrdú zem, ale na plyšový koberec, hoci i to dokáže zabolieť. Nasledoval plač a hubová polievka o kus silnejšiemu kamarátovi.
Odtrhla som ich od seba, uložila Viktora na vak, doniesla tie isté chladiace sáčky.
Pozriem naň ešte raz, zdvihnem voľnú ruku, automaticky vystriem ukazovák s prostredníkom a pýtam sa: "Koľko prstov vidíš?"
Hľadí mi na ruku a okamžite mu z úst vykĺznu prvé dve spoluhlásky číslovky DVA.
Zrazu sa zasekne, nedopovie a ja zbadám v jeho očiach bleskovú zmenu, akoby si sám pre seba pripomenul, veď ja mám zaisto otras mozgu a to musím potom inak reagovať. Začne gúľať očami
ako napitý a presne tak i zatiahne... "J-e-d-e-n?"
Beťár akýsi!!!
Ok, Katarína, žiaden strach, reakcie má viac než fantastické!!! Dokonca tromfol moje očakávania.
Keď som príhodu prerozprávala jeho mame, začala sa smiať a vraví:
"Asi ho budem musieť nabudúce naučiť, že v takomto prípade sa patrí množstvo zvojnásobiť!"