20.11.2017
Pripravovala som Viktora na štvrtkovú písomku z nemčiny. Okrem iného bude obsahovať adjektívy a ich stupňovanie. V príklade som použila vetu:
Nemá rád cigarety - pokúsim sa .... fajčiť.
Doplniť mal adjektív v príslušnom stupni, aby veta dávala zmysel, čiže: MENEJ.
Na túto vetu bol zjavne až moc unavený. Nejako mu nešla do hlávky. Po pár neúspešných pokusoch s triafaním vedľa som sa mu snažila pomôcť opisom možnej situácie.
- Pozri, kamarát príde ku tebe na návštevu. Ten kamarát nemá rád cigarety, ty zasa rád fajčíš. A o čo sa teda pokúsiš?
- Heh?!? - pozrel na mňa neveriacky zhrozene, pričom zvolanie patrične doplnil o nesúhlas vyjadrujúcu grimasu - ponúknem ho cigaretami?!?
Lebo takto si veru správneho hostiteľa ani v tej najväčšej únave nepredstavoval.
- Heh?!? - pozrel na mňa neveriacky zhrozene, pričom zvolanie patrične doplnil o nesúhlas vyjadrujúcu grimasu - ponúknem ho cigaretami?!?
Lebo takto si veru správneho hostiteľa ani v tej najväčšej únave nepredstavoval.
21.11.2017
Časť druhá alebo pokračovanie zo včerajška
Dnes prišiel na doučovanie Viktorov spolužiak. Minulý týždeň sa vrátil z trojtýždňového liečenia, a tak si jeho mama želala, aby som s ním dohnala zameškané. Ani jeho písomka vo štvrtok neminie, nuž som i s ním preberala tie isté vety ako včera s Viktorom, až sme narazili na tú s cigaretami. Prečítal si zadanie, potom som ho po skúsenosti zo včerajška pre istotu rýchlo zopakovala i ja s dôrazom na: o čo sa teda pokúsiš? - aby opäť nedošlo ku nedoruzumeniu.
Na rozdiel od prekvapenej reakcie Viktora odpovedal on s kľudom Angličana:
- Pokúsim sa ho nahovoriť, aby začal fajčiť... (podotýkam, ani v jednej z rodín rodičia nefajčia).
Pozeral na mňa prekvapene, keď som kapitulovala, položila hlavu na lavicu a začala sa nahlas smiať.
Hmmmm, tá veta má na chlapcov(?) nejaký mne nepochopiteľný, zvláštny účinok. Škrtám ju z konceptu stupňovania adverbiálnych adjektívov!
Dnes prišiel na doučovanie Viktorov spolužiak. Minulý týždeň sa vrátil z trojtýždňového liečenia, a tak si jeho mama želala, aby som s ním dohnala zameškané. Ani jeho písomka vo štvrtok neminie, nuž som i s ním preberala tie isté vety ako včera s Viktorom, až sme narazili na tú s cigaretami. Prečítal si zadanie, potom som ho po skúsenosti zo včerajška pre istotu rýchlo zopakovala i ja s dôrazom na: o čo sa teda pokúsiš? - aby opäť nedošlo ku nedoruzumeniu.
Na rozdiel od prekvapenej reakcie Viktora odpovedal on s kľudom Angličana:
- Pokúsim sa ho nahovoriť, aby začal fajčiť... (podotýkam, ani v jednej z rodín rodičia nefajčia).
Pozeral na mňa prekvapene, keď som kapitulovala, položila hlavu na lavicu a začala sa nahlas smiať.
Hmmmm, tá veta má na chlapcov(?) nejaký mne nepochopiteľný, zvláštny účinok. Škrtám ju z konceptu stupňovania adverbiálnych adjektívov!