Aj u nás od minulého školského roku pribudlo samostatné jazdenie nášho junáka električkou do hudobnej školy. Inak sa to riešiť nedalo a bolo načase, aby sa i on naučil niečo nové. Niečo, kde pocíti našu dôveru v jeho schopnosti a zároveň sa naučí, že okrem auta, bicyklu, kolobežky a vlastných nôh existujú i iné možnosti presunu za jeho početnými aktivitami.
V predvečer jeho prvej jazdy som sa muža spýtala, či má zvyšný cestovný lístok. Ja som nenašla u seba žiaden platný. Odvetil, že áno a vyložil ho na komódu v predsieni. Prekvapil ma neznámy, modrý dizajn, ale povedala som si, že veď detské verzie asi nepoznám až tak dôkladne. Ďalej som sa tým nezaoberala.
Na druhý deň som ráno strčila synovi lístok do ruky a prizvukovala mu, aby ho nezabudol označiť v električke, keď pôjde na hodinu klavíra. Poobede som ho vyzdvihla spred hudobky a viezla ďalej na džudo. Než vystúpil z auta, podal mi lístok (je na viac jázd), vraj aby ho nestratil. Rozumné to dietko!
On zmizol v športovej hale a ja som si v ruke pretočila cestovný lístok. Pritom mi zrak padol na text v hlavičke s približným znením:
"Lístok na desať vstupov na ľadovú plochu zimného štadióna."
Nechápavo som hľadela na drobné písmená a pomaly mi dochádzalo, že to nie reklama ... pretože to nie nový dizajn, bo to nie cestovný lístok na mestskú hromadnú...
A tak som sa naň zahľadela pozornejšie, aby som zistila, kde junior vlastne označil jazdu onoho dňa. Fakticky bolo za predchádzajúcu zimnú sezónu použitých celkovo osem políčok, čiže aj v jeho
neznalosti (vzhľadu) cestovných lístkov by mal správne označiť políčko deviate. Ale ja som nepredpokladala, že jeho "znalosti" sú až natoľko chabé ... on si proste zacvakol políčko číslo jedna.
Bolo prázdne, tak prečo ho nevyužiť, že?
Som rada, že nenatrafil na žiadného revízora, no na druhej strane by ma naozaj zaujímalo, ako by ujo revízor v takejto situácii zareagoval ... čisto teoreticky by jednanie práve prichyteného
čierneho pasažiera musel považovať za nehoráznu provokáciu, či?