Keď sa pred istým časom na nete zjavil vtipný článok o tom, ako ktorási mamička pravidelne otehotnela počas obdobia chudnutia, spomenula som si na mamu malého Antona. Veľmi dobre si rozumieme, a tak mi raz medzi rečou prezradila, že sa s mužom už dlhšie obdobie márne snažili o tretieho potomka (plus doplnila i pár ďalších podrobností okolo), až to nakoniec vzdali. Pred dvoma rokmi sa rozhodla - ako je odnepamäti v mnohých kultúrach a náboženstvách zvykom - očistiť telo po zimnom období pôstom. Bez akýchkoľvek postranných úmyslov. Jej usmievavá, modrooká očista má teraz - ak správne rátam - asi 8 mesiacov.
Po minulom príspevku na MK som si na nete vyhľadala spomínaný dokumentárny film. Lebo som si sama chcela pripomenúť niektoré veci a aj preto, že nasledujúce pátranie po informáciách, ktoré ste sa v ňom dozvedeli, je dosť obtiažne.
Autori dokumentu sa najprv vybrali do Ruska, aby divákom priblížili, čo bolo roky západnej kultúre neznáme a nedostupné. Predovšetkým kvôli skutočnosti, že výsledky štúdie boli spracované iba v ruštine a (tuším dodnes) ich nik nepreložil do iných jazykov.
Chápem, že v časoch studenej vojny nebolo zvykom, aby si vedci z opačných táborov bratsky vymieňali akékoľvek skúsenosti. Nuž a predpokladám, že o pár rokov neskôr zasa isté nemenované spoločnosti pochopili, ako im šírenie podobných informácií môže priam katastrofálne nabúrať bilanciu ziskov. A tak je najlepšie naďalej udržiavať verejnosť v nevedomosti...
Príbeh sa začal písať v päťdesiatych rokoch minulého storočia na psychiatrickom oddelení Kliniky Korsakova v Moskve. V tých časoch už niekdajšie kazajky vystriedali pri tíšení psychicky chorých utlmujúce lieky. K pacientom doktora Jurija Nikolajeva pribudol jedného dňa depresívny mladý muž, ktorý odmietal stravu a ani inak s nikým nekomunikoval. V jeho prípade sa lekár spoliehal na jeho prirodzené inštinkty a nenariadil preto umelé vyživovanie organizmu.
S prekvapením zaznamenával zmeny nasledujúcich dní - od 5. dňa začal ustupovať negativizmus, pacient otvoril oči, na 10. deň začal chodiť, ale naďalej mlčal, 15. deň vypil pohár džúsu, ktorý stál na jeho nočnom stolíku. Neskôr šiel na prechádzky a začal sa zapájať do aktivít na oddelení. Psychicky chorý sa vďaka pôstu vyliečil!
Jednalo sa o absolútne nóvum, a tak Jurij Nikolajev pokračoval v experimentovaní s ďalšími pacientmi. Čoskoro sa dostavil úspech, čoraz viac ľudí ho vyhľadávalo a žiadalo o pomoc. Schizofrenici, ľudia s depresiami, fóbiami, obsedantno-nutkavými poruchami. Nikolajev ich nechal hladovať v priemere 25 - 30, niekedy dokonca 40 dní. S rovnakými pozitívnymi výsledkami.
Narážal však na nedôveru či odpor lekárov. Medicína odmietala jeho výsledky, lebo odborníci nechápali podstatu dovtedy neznámeho javu.
A tak Nikolajev štartuje obsažný projekt. S kolegami dopodrobna zaznamenávajú v priebehu niekoľkých rokov všetky merateľné zmeny v organizme 8 000 pacientov počas kúry hladom.
U viac než 70 % sa po nej dostavuje výrazné zlepšenie zdravotného stavu. U 47 % sa zlepšenie dalo dokázať ešte i po uplynutí 6 rokov od experimentu.
Kúra nielenže u probantov vyvolala antidepresívny efekt, ale lekári zaznamenali okrem zlepšenia psychického zároveň i zlepšenie fyzického stavu. Mala pozitívne účinky na astmu, krvný tlak, ekzémy,...
Nikolajev preto o výsledkoch svojej práce informoval úrady. Ministerstvo zdravotníctva bolo skeptické, a tak v roku 1973 nariadilo ich dôkladné preverenie. Do skupiny poverených a renomovaných lekárov patrili i dvaja armádni - Alexej Kokosov a Valerij Maximov. K ich úlohám nepatrilo iba zistiť, či metóda pomáha, ale i ako pomáha.
Do štúdie sa zapojili ďalšie tisícky pacientov a doslovne sa testoval celý človek. Všetkými dostupnými metódami.
Kolektív lekárov potvrdil výsledky Nikolajevových pozorovaní a zároveň vypracoval podrobné zoznamy indikácií a kontraindikácií.
Pôst spôsobuje organizmu stres. Stres vyvoláva alarm a aktivuje hormóny, ktoré mobilizujú rezervy v tele. Dochádza k samoliečbe organizmu. To v skratke.
Pre astmatikov sú určite zaujímavé výsledky štúdii Prof. Sergeja Osinina, žiaka Kokosova, ktorý sa za 40 rokov praxe nestretol so žiadnymi komplikáciami. Procesy, ktoré prebiehajú v tele pacientov počas liečby pôstom sú v dokumente vysvetlené.
Doposiaľ žiadný iný štát nefinancoval podobné výskumy (a určite ani nebude a kto o ne vôbec nejaví záujem, si domyslíte i sami.)
V Rusku je spomínaná liečba radikálnou metódou už asi dvadsať rokov podporovaná štátom. Vo filme bolo uvádzané sanatórium v Goriačinsku neďaleko jazera Bajkal. Je konečnou stanicou pacientov, ktorým nepomohla moderná medicína.
Ošetrujúci lekári najprv pre nich zostavia vhodný program a oboznámia ich s možným priebehom, teda ako vo všeobecnosti zvykne reagovať telo. V priemere trvá kúra 12 dní, v závislosti od ochorenia sa môže predĺžiť až na tri týždne. Počas tohoto obdobia pijú pacienti iba vodu.
Kríza sa zväčša dostaví na tretí deň, keď telo prechádza na čerpanie rezerv. Začína dezintoxikácia. Telo odbúrava jedy, preto sa pacienti cítia zle. Kto trpel napr. na migrénu, cíti bolesti hlavy intenzívnejšie, kto na dnu, artritídu, pociťuje bolesti kĺbov.
Kríza je iba znakom zmien a pretrváva maximálne 24 - 36 hodín. Telo nachádza novú rovnováhu. A všetko prebieha pod dohľadom lekárov.
Na uľahčenie kúry sú do programu zahrnuté masáže, sauna a odporúčajú sa i 2 - 3 hodiny pohybu na čerstvom vzduchu.
Podobné kliniky sa nachádzajú (nezávisle od tých ruských) aj v Nemecku a USA.