... alebo pre všetkých usilovných z rodu tvorivých.
Keď sme dva-tri roky dozadu sedeli na vianočnom večierku nášho športového oddelenia tai-chi, pri rozhovore o všetkom možnom i nemožnom vyšlo najavo, že viacerí z prítomných už vydali aspoň jednu knihu - jeden z trénerov dokonca 16 (je hudobník), ten druhý práve odovzdal vydavateľstvu svoju prvotinu, traja ďalší členovia mali na vlastnom konte publikácie poviedok a ten najnenápadnejší prispieval odbornými článkami pravidelne do rubriky "Lekár radí" istého známeho bavorského denníka.
I napriek prekvapivo hojnému výskytu písaniachtivých za bohato prestretým stolom zhodnotil na záver náš tréner čisto prozaicky, že v bestseller listine stoja i tak úplne iní autori. A ak sa
človeku nepodarí prebojovať hore alebo aspoň niekde na predné pozície, presne ako jeho známemu, ktorý zabodoval 800.000 predanými kusmi, tak je písanie skôr hobby, a to veľmi drahé hobby!
Len nezainteresovaní majú úplne mylné, ba až naivné predstavy. Predovšetkým o výške zárobkov. Absolútne nevidiac, či dokonca ignorujúc, koľko námahy stojí človeka jedna vydarená kapitola.
A potom nám tréner prerozprával príhodu svojho bratranca - ja ju radím do kategórie "strieľajúcich motýk". Jeho koníčkom bolo a je maľovanie. Rozhodol sa vycestovať do USA a tam skúšať šťastie.
Zamieril si to priamo do Mekky filmu a na pláži v Santa Monica pravidelne rozkladal svoje diela a dúfal...
Jedného dňa tade prechádzal Warren Beatty a pristavil sa so záujmom pri výtvarníkovi. Ihneď kúpil ktorýsi z obrazov a zároveň pozval autora na party o niekoľko dní ku sebe domov. Samozrejme, aj s
obrazmi.
A poznáte to, davová psychóza zapôsobila priam ukážkovo! Čo vlastnil Warren, chcela mať odrazu aj polovica jeho známych. Na večierku sa predali všetky plátna a z bratranca sa akoby šibnutím
čarovného prútika stal nečakane žiadaný umelec.
Predpokladám, že vy, mojoročníkové, sa do tej Ameriky už z objektívnych príčin podľa vzoru bratranca (risk je zisk) nepoberiete a spoliehať sa na to, že Warren v najbližšej dobe navštívi
Slovensko - tiež predsa nie je najmladší - vám neodporúčam.
No napriek tomu vám ostáva aspoň aká-taká viera, že jedného dňa niekto podobný zašle zaujímavú ponuku i vám. A kvôli tejto možnosti musíte tvoriť a vymýšľať ďalej. Rozhodnutie "hodiť flintu do
žita" prenechajte svojej konkurencii... a vy sa radšej inšpirujte ktorýmkoľvek Oscarom za scenár k zahraničnému filmu
a v ťažkých chvíľach sa pridŕžajte známeho hesla:
Píš, píš, píš, lebo ťa zje myš!!!