· 

Príbeh, čo chytí za srdce

Už je tomu pár rokov, čo som si v rádiu vypočula príbeh, ktorý ma niečim oslovil, niečim dojal, až mi oči slzili a kebyže mi jeho hlavní protagonisti neprezradia, že je skutočný, tak by som opäť frflala na typickú hollywoodskú rozprávku.
V štúdiu bol pozvaný inšpektor z kriminálky, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti tým, že založil akési združenie na pomoc mladým tínedžerom. Takým tým problémovým, čo už mali na svojom konte potýčky so zákonom a dotyčný policajt sa im rozhodol vrámci spomínaného združenia poskytnúť druhú šancu.

Počas rozhovoru prišla reč i na jeho dvoch synov. Jeho adoptívnych synov. A k príbehu, ako sa ku nemu vlastne dostali. Alebo on ku nim. Chlap, ktorý sa dovtedy podľa vlastných slov venoval vo voľnom čase skôr neviazanej zábave, návštevám párty a podobným single aktivitám.
Bez akéhokoľvek záujmu o trvalý vzťah či, nebodaj, o nejaké plánovanie rodiny do budúcnosti.

Jedného dňa ho však prekvapil telefonát zo sociálky. Pracovník tejto inštitúcie sa ho narovinu spýtal, či by si nechcel vziať do prechodnej opatery jedného 11-ročného chlapca, ktorého kriminalista niekoľko týždňov dozadu spoznal pri vyšetrovaní vraždy. Manžel zavraždil manželku v prítomnosti ich spoločného syna. V takýchto prípadoch sa postupuje veľmi citlivo s obeťami zločinu. O to citlivejšie, ak sa jedná o deti.

No a chlapec na pohovoroch s psychológom neskôr vyslovil vetu: "Prial by som si takého otca, akým je policajt, čo ma dostal vtedy na starosť."
Jeho tajné prianie sa mu o niekoľko týždňov splnilo. Mal šťastie v tom hroznom nešťastí. Hneď dvakrát. Empatický zamestnanec sociálky absolútne správne vyhodnotil želanie mladistvého. Možno si povedal ´za pokus nič nedám´, a tak vytočil číslo.

Policajt nezaváhal ani na chvíľu, rozhodol sa okamžite. Ani on nezabudol na to osudové stretnutie s chlapcom. A tak sa zo zarytého singla stal zo dňa na deň OTEC. A o niekoľko rokov rozšíril svoju "rodinu" o ďalší podobný prípad.

Podarilo sa mu vytvoriť domov niekomu, kto o ten svoj vlastný a navyše hrozným spôsobom navždy prišiel ... a sám našiel domov.
Klobúk dolu!

 

(Carlos Benede)