Lepšie povedané, ich nesprávna interpretácia.
A príliš veľa programu v TV pod úroveň opasku z nich navyše robí tupcov.
A tak dnes každý druhý vlastní patent na všetko a rád sa prezentuje ako naslovovzatý odborník (lebo sa v kine narodil).
Iba tie skúsenosti z praxe na potvrdenie pravdivosti akosi chýbajú, nehovoriac o serióznosti jednotlivých zdrojov, skade informácie čerpal. Aj preto zakaždým opakujem, neverte absolútne všetkému, čo čítate, lebo raz umriete na tlačovú chybu!
Občas sa spoľahnite na vlastný hlas "z brucha".
Keď som si kedysi vrámci druhého štúdia zvolila na jeden semester za vedľajší odbor Psychológiu,vypočuli a pozreli sme si na prednáškach záznamy z rôznych novších i tých dávnejších štúdií o správaní sa ľudských jedincov v najrozličnejších situáciách.
Najviac mi v pamäti utkvel pokus práve na tému ovplyvniteľnosti. Zúčastnilo sa ho asi 12 probantov. 11 bolo vopred oboznámených s jeho priebehom, ten posledný nie.
Najprv nechali skupinu prejsť zopár zahrievacími kolami, aby nadobudol dôveru v úsudok ostatných. Potom prišiel na rad ten skutočný dôvod prieskumu. Na monitore v skušobni sa zjavil obrázok s tromi palicami. A otázka znela, ktorá z nich je najdlhšia?
11 zasvätených napísalo A, pričom táto palica bola viditeľne najkratšia. Skutočný objekt skúšky - dvanásty probant - najprv zaznačil na papier správnu odpoveď, ale zneistel počas ústnych odpovedí ostatných. Keď viac ako polovica vyhlásila A za správne riešenie, vygumoval a prepísal to svoje tiež na A.
O pár rokov neskôr som sa sama stala objektom podobného pokusu. Nevedomky a za iných okolností. V tých časoch som pracovala pre jednu medzinárodnú firmu na dobrej pozícii, ale stále viac uvažovala o zmene. Vždy som túžila pracovať s deťmi, a tak som sa jedného dňa prihlásila na večerný rekvalifikačný kurz. Na jeho úplnom začiatku nás bolo asi dvadsať rovnako zmýšľajúcich. S jedinou výnimkou. Ja som pracovala na plný úväzok, zvyšok si práve odkrúcal čas na materskej.
Už na prvých hodinách nás upozornili, že kurz sa nekončí skúškou, ale každá hodina je vlastne skušobná. Že si z našich reakcií a spolupráce na nich vytvoria obraz o tom, kto je pre prácu s deťmi vhodný a kto nie. A podľa toho budú na konci rozdávať i potvrdenia o úspešnom zavŕšení kurzu. Iba s týmito potvrdeniami sa následne dala vykonávať činnosť, o ktorú sme prejavili záujem.
Nachádzali sme sa niekde za polovicou výuky, keď nám rozdali jeden z testov. Prečítala som si zadanie a hoci si nespomeniem, čo presne obsahovalo, nikdy nezabudnem, ako ma rozčúlilo.
- Takúto somarinu od nás žiadajú??? Kašlem im ja na papier!!! Radšej sa vrátim späť do kancelárie! - zúrila som v duchu, nechápajúc svet.
Kým sa ostatné účastníčky kurzu zapojili do navrhovaného postupu, ja som odmietla. Narovinu sa postavila proti, vedomá si dôsledkov.
Lenže na prekvapenie všetkých, vrátane mňa - oni nás zámerne zahnali do slepej uličky a čakali, ako si poradíme, ako sa zachováme. Ja jediná som zinkasovala pochvalu za zachovanie si zdravého rozumu!
Keď sme na záver spoločne vyhodnocovali naše jednania a pocity, každá z prítomných priznala, že pochybovala sama o sebe, o svojom zdravom úsudku, ale kdesi v mysli ju strašil papier a obava, že ho nesprávnou reakciou nezíska... a tak sa nechala ovplyvniť a odpovedala inak, než to naozaj cítila.
Mňa vtedy pred krátkym skratom uchránil pocit istoty z teplého miesta vo firme. A načúvanie hlasu z brucha, ktorý mi našepkával, aby som rebelovala.
Nielenže som na konci kurzu papier získala, ale na vlastnej koži sa presvedčila, že príklad z hodiny psychológie nie je vymyslený. Každý z nás sa ho občas niekde zúčastňuje a s najväčšou pravdepodobnosťou o tom vôbec netuší. Ako chlapík z pokusu, ako moje kolegynky z kurzu.
A tak už dlhšie usilovne hľadám opustený ostrov bez pripojenia na internet. A budem ventilovať v zeleninovej záhradke, kŕmiť sliepočky a tešiť sa, že znášajú vajíčka. Iba tie kaleráby si nenechám tlačiť do hlavy!!!
(Ale už ani tie opustené ostrovy nie sú tým, čo bývali... bohužiaľ.)
Ak sa chcete pripojiť do diskusie, spravte tak, ale skúste tentokrát postupovať trochu inak. Pred búrkou emócií sa najprv na chvíľu zamyslite. Svojej prvej myšlienke ponechajte aspoň dve hodiny na dozretie a potom píšte...