... ktoré poslúchajú tuším všetci muži v našich, ale i v iných zemepisných šírkach bez výnimky a (takmer) naslovo. Bez akéhokoľvek odporovania či odvrávania. Chlapi sú až neuveriteľne ticho, keď spomínané devy rozprávajú. A potom presne vykonajú, čo im ony nakážu. Nechajú sa nimi riadiť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu.
Aj vy by ste chceli mať takúto zázračnú moc?
Jednoduchá pomoc - naučte sa nasledujúce frázy:
- po 200 m odbočíte doľava
- v kruhovom objazde pokračujte ďalej tam a tam
- dorazili ste do cieľa vašej cesty
atď., atď.
Keď sa tých pár viet naučíte, prihláste sa na najbližší možný konkurz na hlásateľku do cestných navigačných systémov a dúfajte, že vás vyberú.
Aj my máme jednu takúto silnú osobnosť v našom aute. Muž ju občas skúša z predmetu "orientácia v okolí", keď sa v ňom naozaj nastopro vyzná. Trochu preveruje jej trpezlivosť nesprávnym odbočením. Jej sa jeho počínanie nepáči, dá to i patrične najavo a práve kvôli tomu si vyslúžila meno "ukecaná ženská".
A prečo som si na ňu spomenula?
Pretože každý deň bežala asi o 16:00 na jednej stanici relácia s deťmi. Museli opísať nejakú vec, udalosť či predmet. Nesmeli však použiť skutočný názov opisovaného. A na konci sa vždy spýtali, či poslucháči uhádli, o čom vlastne bola reč.
No a raz hovorili o NEJ. Michael pozorne počúval, má tú reláciu veľmi rád a na konci, teda pri otázke, čo sa hľadalo, radostne vykríkol: "Mama, ja viem - to je predsa Ukecaná ženská!!!"
A hneď po jeho odpovedi zvolali deti v rádii : "Navi".
Môj spolujazdec pozrel na mňa, pokrčil sklamane nos a hovorí: "A to je čo, mama?"