Mikuláš

Pred pár týždňami sme boli kúpiť topánky na zimu. Zámerne nepíšem čižmy, lebo 13-roční pubertiaci majú vlastné predstavy o zimnej obuvi. Takže má teraz zateplené kotníkové. Na všetko necoolové vyššie záporne krútil hlavou. Musím priznať, že ponuka čižiem bola naozaj mizerná. Výrobcovia asi už ani sami neveria na sneh. Nuž som sa nakoniec sklamane nechala prehovoriť.

Predvčerom mi ale zrazu synátor nečakane vraví:

- Mama, ja predsa len potrebujem tie čižmy.

A hoci trochu nasnežilo, i tak som nerozumela jeho posolstvu.

- Ty chceš zrazu čižmy???

- Ale mama!!! Za pár dní bude predsa chodiť Mikuláš!!! Predstav si, ako bude nemilo prekvapený, keď pred dverami nájde tie kotníkové topánky. No kam on má chudák schovať tú bohatú nádielku???

Ok, 1:0 pre syna  a dobrá správa pre mňa... fantázii u nás živná pôda nechýba!

 

Ale ani trochu faktov nezaškodí 

 

Sv.Mikuláš

 

6. december je sviatkom Sv. Mikuláša, ktorý patrí medzi najobľúbenejšich svätých, a to nielen u detí.
Žil v prvej polovici 4. storočia a pravdepodobne bol biskupom v Myre (dnešné Demre v Turecku). Priame a historicky podložené dokumenty z tohoto obdobia k jeho osobe a životu bohužiaľ neexistujú. Prvé zmienky o ňom pochádzajú až približne zo 7. storočia, napr. od Andreasa z Kréty či mnícha Johannesa z Konstantinopolu. Podľa viacerých zdrojov sa narodil v Patare v Lýcii, na južnom pobreží Malej Ázie okolo roku 270 až 286. V 19 rokoch bol pravdepodobne svojim strýkom, taktiež Mikulášom, vysvätený za kňaza a stal sa opátom kláštora Sion neďaleko Myry.

Počas prenasledovania kresťanov v roku 310 mal byť väznený a mučený. Jeho rodičia, ktori umreli príliš skoro, boli veľmi bohatí, ale Mikuláš všetok zdedený majetok porozdával chudobným. Tento jeho čin je priamo potvrdený biskupmi Ambrosiom z Milána a Basiliom z Caesareyi zo 4. storočia.
Ďalšími textovými analýzami sa zistilo, že legendárny Mikuláš je dokonca možno spojením dvoch historických osôb: biskupa Mikuláša z Myry, ktorý žil v 4. storočí a jeho menovca, opáta zo Sionu, ktorý bol biskupom v Pinore a zomrel 10. decembra 564 v Lýcii.
Pozostatky Mikuláša boli po obsadeni Myry moslimami prenesené do talianského prístavného mesta Bari. Z jeho hrobky vyteká vonná látka nazývaná myrha.
Na rozdiel od sv. Martina je uctievaný nielen latinskou ale i gréckou cirkvou. Je patrónom Ruska, Chorvátska, Srbska. Ďalej patrónom námorníkov, kupcov či obchodných cestujúcich, miništrantov a detí. Za svojho ochráncu si ho prisvojili i lekárnici, právnici, väzni, lodiari, študenti, mäsiari, krajčíri, atď. Od 6. storočia ho uctievajú Gréci, neskôr Rusi, v Nemecku sa jeho kult šíri od 10. storočia a od 11. st. sa jeho vplyv rozmáha po celej Európe.
Sv. Mikuláš je tradične zobrazovaný v rúchu katolíckeho biskupa červeno-bielej farby, nesie pastiersku palicu a na hlave má mitru.

6.december a zvyky s ním spojené
Od 13. storočia sa v tento deň v kláštorných školách usporadúvala detská hra Nabiskupa (ludus episcopi puerorum), vrámci ktorej si deti mohli zvoliť svojho "detského biskupa". Tento potom kázal dospelým a mohol ich za ich skutky pokarhať. S hrou sa spájali i slávnostné sprievody.
Od 15. storočia je známy zvyk plnenia lodičiek. Z papiera sa skladali mikulášske loďky, do ktorých mal svätec vložiť svoje dary. Vznik tohoto zvyku pravdepodobne súvisel s patronátom nad námorníkmi. Papierové lodičky boli neskôr nahradené ponožkami, topánkami a čižmami. Keďže ľudia v stredoveku ešte nepoznali jedenie z tanierov, ale z jednej spoločnej misy, boli ponožky a topánky, sušiace sa predo dvermi, tým najlepším miestom, kam mohol sv. Mikuláš nadeliť sladkosti, jabĺčka či oriešky každému zvlášť. Tento zvyk sa spája s legendou obdarovania troch chudobných sestier a zodpovedá holandskému ´Korbschüttetag´, kde deti položili jablkami, orechmi a koláčmi naplnené koše do bezprostrednej blízkosti ohňa a akonáhle hrozilo, že začnú horieť, vysypali ich do stredu izby a deti sa mohli vrhnúť na ich obsah. Horiace koše boli symbolom skončeného leta, ktoré darovalo ľuďom úrodu.
Zvyk s rozdávaním darčekov mal zo začiatku symbolický charakter. Chudobným sa darovali tie najpotrebnejšie veci k existencii a k tomu niečo na jedenie a pitie. V čase reformácie sa darovanie darčekov presunulo na Vianoce a zároveň sa začali obdaruvávať i deti. Odkedy sú Vianoce oslavované ako sviatok rodiny, dostávajú dary i dospelí.
Zvyk odmeňovania poslušných detí a karhania tých neposlušných je zasa spojený s cirkevným poradím perikop (výňatky z biblie čítané pri omši). 6. decembra sa čítala stať z Evangélia podľa Matúša, Mt 25, 14-23. V nej trom sluhom rozdelil ich pán talenty (starogrécka hmotnostná a peňažná jednotka). Keď sa po čase vrátil, museli mu povedať, čo s nimi urobili.
No a keďže zlo a lenivosť majú byť potrestané, sprevádza sv. Mikuláša čert s bičom a vrecom. Zlo stražené dobrom. V Nemecku je to Knecht Ruprecht, vo Francúzsku Pére Fouettard, vo Švajčiarsku Schmutzli, v Rakúsku Banat, v Chorvátsku Krampus, atď.