Dobré sa dobrým opláca

Keď som dnes vyzdvihla syna zo zborovej skúšky, odohrala sa mi pred očami nasledujúca scénka.
Chlapci sa vrútili do miestnosti, kde čakali rodičia a veselo mávali balíčkami gumových medvedíkov. Jasný dôkaz toho, že opäť niektorý (-í) z nich oslavuje narodeniny. Michael sa so mnou zvítal a ukazoval mi svoje dva balíčky. Vedľa stál o rok mladší zborista a žiadostivo sa zahľadel na úlovok môjho syna.
- Nevymeníš? - spýtal sa nesmelo.
- Hm. Ukáž, aké si dostal ty - odvetil opýtaný.
Zbadala som, že mládenec má dva rovnaké a to tie najobyčajnejšie.
- Nie, nevymením.
- A aké máš ty? - spýtala som sa ja, lebo ma zaujímalo, čo také má pre detváky vyššiu cenu. A kým som si uvedomila, že Michaelovi sa ušiel jeden balík presne ako jeho kolegovi-zboristovi a druhý o kategóriu lepší, zakričal on na pýtajúceho sa, ktorý sa už poberal ďalej:
- Yo, čakaj chvíľu.
Prekvapene som pozerala, čo bude nasledovať.
Michael vzal do rúk spomínaný balíček, trochu nešikovne otvoril obal, vybral z neho asi polovicu a podával ich Yovi so slovami - Tieto ti darujem.
Až mi hrča v hrdle navrela.
Yo na neho prekvapene hľadel, potom vybral jeden zo svojich úlovkov a vraví: A ja ti darujem tieto.