- Tvôj Mikuláš. -
Napísala som Michaelovi na veľký kus papiera a prácne vymaľovala jednotlivé 3D-písmenká a velikánske srdce pod nimi. Pri všetkých jeho predvianočných koncertoch, strese v robote, sobotňajšom odlete muža na dvojtýždňovú služobku do Kórei - nás oboch ako na potvoru skosila cez víkend "otrava potravinami". Najprv mňa (viac), potom juniora (pomenej). Hnačka, horúčka, (h)zimnica.
Nuž čo, niektorí zaneprázdnení Mikulášovia musia roznášať svoje sladké pozdravy aj po odchode detí do školy, nie? Všade sa tvrdí, že dnešná generácia má stále vyššie nároky na obsah, tak ich netreba stresovať ešte i dochvíľnosťou.
Keď Michael odišiel do školy, pobrala som sa rýchlo do obchodu. Okrem neho som musela nakúpiť i niečo pre svojich tretiakov. Doma som porobila balíčky. Tie do školy som vložila do veľkého sáčku.
Mikulášsky odkaz som položila na zem do predsiene a naň poukladala tri drobné keksíky. Nech sa poteší, keď vstúpi do bytu. Že Mikuláš nezabudol, iba meškal. Päť malých čokoladiek som zviazala a vložila do tašky na noty, aby sa potešil druhýkrát pred odchodom na zborovú skúšku. Jeden balíček cukríkov som schovala pod vankúš, nech sa poteší do tretice, keď pôjde spať.
A potom som už letela do školy. Tam otvorím ruksak, vytiahnem desiatich čokoládových minisnehuliakov, chcem ich rozložiť na stoly a potom ma osvieti! Božeee, zvyšné prekvapenia som nechala ležať na komóde! A zrazu mi pomaly dochádzajú i dôsledky katastrofy ... kto hľadá, ten nájde...
Našiel. Ani hľadať nemusel. Privítal ma širokánskym úsmevom.
- Mama, ďakujem.
- Michael, ty si jedol z toho balíka?
- Áno? - zaskočený zdeseným pohľadom mamy neisto odvetil na moju otázku.
- To bolo pre deti z družiny. Nebolo ti na balíku nič divné?
- Ale aj áaano. Že nemusím vôbec hľadať.
Našťastie nezjedol toho veľa.
- A teraz môžeš hľadať svoje veci.
- Neprezradíš kde?
- Nie. Ty už si veľký, hľadaj. A hneď si priprav i tašku s notami, zachvíľu vyrážame.
Po chvíľke hľadania v detskej izbe.
- Mama, ja sa vzdávam.
- Dobre, to je teraz jedno. Ber si noty.
- Ešte musím ísť na WC.
- Najprv si daj dokopy tie noty!
Vyšiel zo svojej izby, položil tašku na zem a žiadna reakcia. Tak som sa zohla, otvorila ju a kontrolovala obsah. Nahol sa ku mne a vtedy ich zbadal. Čokoládky. Doteraz nerozumiem, ako si ich mohol nevšimnúť.
- Jééé, až teraz som pochopil, čo ty máš stále s tými notami ...
Asi do toho balíka s cukríkmi nainštaľujem nejaký klaksón. Aby na nich náhodou neprespal celú noc, čo myslíte?
