Pravidelne pred prázdninami - a špeciálne pred vianočnými či letnými - sú deti ako z divých vajec. Postihuje to všetkých narovnako, bez ohľadu na vek či pohlavie. Áno, aj dievčatá. Naše obľúbené heslo, ktorým sa s kolegyňami navzájom povzbudzujeme (vyhlasujúc zároveň boj šedinám), znie "Ak sa navzájom nezahlušia, zvládli sme to!".
Včera sme sa na chodbe zrazili s jednou z nich. Pozrela na mňa, nabrala do úst potrebné množstvo vzduchu, aby vydula líca ako škrečok a vzápätí ho vytlačila s hlbokým povzdychom von. Z jej pohľadu by i nezasvätený analfabet hravo vyčítal tri tučné megavýkričníky.
- Dúfam, že Antje spracuje dnešný šok!
Pozrela som prekvapene na ňu.
- Nezachytila si tú drámu krátko po tretej?
Ale áno, práve som vyšla na chvíľu z triedy a na chodbe som zbadala ťažko vzlykajúceho prváka, ktorý čosi vysvetľoval mame. Je Talianka, a tak rozprávali na pol v nemčine, na pol v taliančine. Nadobudla som pocit, že sa jednalo o nejaký spor medzi deťmi. Zakrátko pri nich už stáli i obe družinárky, preto som im viac nevenovala pozornosť. Antje je študentkou a privyrába si zaskakovaním, ak niektorá zo stálych kolegýň ochorie. Je u nás druhý alebo tretí rok a v susednej skupine zastupovala prvýkrát v tomto školskom roku.
- Ja mám pocit, že on sa do nej zaľúbil. Neustále sa motal okolo nej, robil jej tieň, pri úlohách vyžadoval, aby sedela iba pri ňom. A keď raz odmietla, že sa musí starať i o ostatných, urazil sa. Potom ho vyzdvihla mama a on spustil divadlo. Drámu plnú sĺz. Mame nahovoril, že sa mu Antje stále vysmievala, nazvala ho hlupákom a odmietla mu pomoc pri úlohách. Ja sama som bola v šoku, keď som počula, aké nezmysly z neho vyliezajú. Pravdepodobne všetko iba z čírej žiarlivosti! Úplne pozmenil význam viet, ktoré mu predtým Antje povedala. Ona je veselá kopa, smeje sa stále, ale určite nie, aby sa niekomu vysmievala!!!
- Niet sa čomu diviť, týždeň pred Vianocami úplne bežný stav...
Potom som jej opísala situáciu u mňa v skupine. Tento týždeň eskaloval dlhotrvajúci spor. Ťahá sa od začiatku školského roku. Najprv v tom bola žiarlivosť, boj o priazeň spolužiačky, neskôr ju vystriedala žiarlivosť - kto je s kým kamarát - čo prerástlo až na národnostný spor. Francúzi proti Nemcom.
Jeden zo zúčastnených začal šíriť fámy, že opustí družinu. S oboma som sa rozprávala oddelene. Počas rozhovoru s druhým došla i reč na zmenu školy, tak mu vysvetľujem, že čisto teoreticky, ak by zmenil školu, všade na svete sa nájdu osoby, s ktorými si bude rozumieť viac, menej alebo vôbec nie a že to teda nie je riešenie. Keďže sa počas rozhovoru nedokázal sústrediť na jednotlivé pasáže miestami kvôli vlastnej (až) zúrivosti, výsledok sa dostavil vzápätí.
Krátko nato totižto hlásil ostatným, ako Katarína tvrdila, že musí zmeniť školu. Keď som mu nanovo trpezlivo zopakovala svoje slová, tak zaspätkoval:
- Ale ja nerozumiem, čo znamená ´čisto teoreticky´...
Na tomto mieste opäť apelujem na zdravý úsudok rodičov s prihliadnutím na nasledujúci, výstižný oznam ktorejsi škôlky:
Milí rodičia, prosíme vás, aby ste neverili všetkému, čo vaše deti doma hovoria o škôlke. Na oplátku vám sľubujeme, že ani my v škôlke nebudeme veriť všetkému, čo hovoria o vás.
A vy, prázdniny, kdeže ste?!?!?!