Spolužiak z výšky pochádzal z tohto krásneho kraja, a tak sme sa tam vo štvorici a na jeho podnet vybrali na pár dní relaxovať. Našu zostavu dobrodruhov tvoril sám Peťo, jeho priateľka Zuzka, ja a môj pes.
Odrezaní na konci sveta a na kilometre od ľudí, od výdobytkov modernej i nemodernej techniky, v jednoduchej drevenej chalúpke bez elektriny a vody v lone lesov.
Vodu sme čerpali z neďalekého prameňa. Zasýtiť nás mali konzervy a zvyšok potravín z batohov. Varili sme si vonku na ohni, veď dreva bolo na okolí neúrekom. Svietili sviečkami a za susedov mali veveričky, srny, jelene a podľa neskoršej výpovedi horára aj trinásť medveďov a medvedíc s mladými.
V prvý deň nášho pobytu bolo ešte badať, ako skvelo funguje poľovnícky inštinkt môjho verného spoločníka. A hoci ovplýval v tých časoch výbornou kondičkou, netušil, že miestne srny ju majú neporovnateľne lepšiu. Ale učil sa rýchlo. Po pár úletoch zistil, že kým on spraví jeden skok so speneným pyskom a jazykom vyplazeným po prašnú zem, srnky stihnú s ľahkosťou aspoň tri. A tak sa bezúspešného lovu onedlho vzdal a ja som sa prestala obávať, že v hlbokých lesoch slovenských prídem o svojho verného spoločníka.
Nezabudnem na moment, keď sme práve na ohníku pred chalupou niečo kuchtili, Bagíra ležal spokojne vedľa nás. Teda spokojne do momentu, kým sa pomaly nezdvihol. Z očí mu sršali pekelné hromy-blesky, z hrdla sa mu dral neskutočný zvuk - vrčal so sklonenou hlavou, ale tak, ako som ho nikdy predtým ešte nepočula a chlpy na tele mal zježené aspoň za desiatich psov.
"Berte všetky veci a rýchlo do chalupy!" zavelil nahlas veliteľ expedície, schmatol sekeru do ruky a nám, bezbranným devám, tiež nebolo treba dvakrát hovoriť. Predpokladám, že ku nám na krátku návštevu zavítal miestny maco, aby skontroloval, akí votrelci sa mu pchajú do revíru.
V jeden deň sme už ležali na horných pryčniach, o čomsi sa zvesela rozprávali a náš rozhovor prerušoval iba tuhý chrapot unaveného psa o poschodie nižšie. Zrazu sme začuli podivný zvuk. Ale chrapot oddaného strážcu neprestával. A tak vzal spolužiak baterku a my sme vystrčili hlavy z vrchu a pozorne centimeter po centimetri prehliadali spodok chalupy.
Výsledkom prieskumu bol pohľad pre BOHOV. Bagíra ležal na svojom mieste, chrápal, akoby ho za to platili a pri hlave mu sedela miestna veverička a do taktu neľúbozvučných výdychov lúskala akési oriešky!