Koncert

Po ukončení som Michaelovi pochválila ich spev, no on ako skúsený odborník ihneď našiel niekoľko mínusov. Jednym z nich bol dirigent. Je v súbore nový a toto bolo jeho prvé dirigovanie.
- Mama, on bol tak nervózny, že zabudol na niektoré nástupy.
- Ja ho chápem. Prvýkrát je každý nervózny a on musí niekde začať. Omša je najlepším miestom, lebo v kostole nesedia hudobní kritici, čo by ho zniesli pod čiernu zem za chyby a on si to môže vyskúšať bez strachu, že poškodí povesť zboru.
- Ale na konci mu ľudia tlieskali potichu.
- Tak hej, je to stále ešte oficiálne omša, nie koncert.
- Nie mama, v Rovigu to bola tiež iba omša a keby si videla, čo tí Taliani stvárali! Bolo ich oveľa menej ako tu a ten potlesk bol desaťnásobný. A do toho vykrikovali bravo, bravissimo!
- Tak to sú Taliani. Vždy boli hlučnejší. A ku tomu katolícka krajina...
- No ich bolo asi toľko ako na krstinách.

Nedokončil, lebo som ho šokovane prerušila. S úplne inými predstavami.
- Preboha, to koho vlastne krstili??? Koľko ľudí bolo na krstinách?
Je zvykom, že spievajú na svadbách, krstinách a iných oslavách nemeckej šľachty, či prominentov a 15 najskúsenejších spevákov ako včera i čosi stojí, tak som si to hneď navzájom pospájala. Nesprávne.
- Nie mama, ich bolo asi do 50 spolu s deťmi. Toľko ako Talianov v kostole...
Tak aj o veriacich Talianoch som mala doteraz iné predstavy... aj keď tlieskajú, akoby ich bolo 500.