12 km dlhý a nádherný pobrežný úsek talianskej riviéry medzi Punta Mesco a Punta di Montenero.
Strávili sme tu jeden dovolenkový deň na ceste domov. V preklade názov znamená päť obcí/lokalít. Corniglia, Manarola (pravdepodobne najstaršia obec), Monterosso al Mare (najsevernejšia obec), Riomaggiore a Vernazza.
Jedná sa o idylické miesto, útesmi odrezané od zvyšného sveta. V roku 1997 sa spolu s Porto Venere zaradili na listinu kultúrnych pamiatok UNESCO.
Zbožňujem všetky talianske mestečká, vsadené do podobných skalnatých kulís - osobne nevyhľadávam pieskové pláže, takže sem by som išla za určitých podmienok i na prímorskú dovolenku. Len sa obávam, že nevlastním dosť finančných prostriedkov, aby som na dva týždne nechala uzavrieť celú oblasť pre seba (a maximálne domácich, aby vytvárali tú správnu atmosféru).
Ak sa vyberiete na obhliadku autom, je otázne, či nájdete parkovisko. Risk nemusí vždy znamenať zisk. Myslím, že Cinque Terre je na jednodňový výlet celkom schopne vlakovo prepojené s okolím za útesmi, ale i navzájom medzi sebou. A práve toto využívajú mnohí turisti "zvonku".
My sme pôvodne vyrážali z Viareggia a plánovali po pár hodinách pokračovať ďalej, a tak sme sem zavítali napakovaným autom, dúfajúc, že nám predsa len zakýva šťastie v podobe parkovacieho miesta.
Na fotke vidíte, že jednotlivé letoviská nie sú navzájom priamo prepojené, ale vždy sa musíte vyštverať hore kopcom k ich spojnici, ak sa chcete dostať k tomu nasledujúcemu. Rátajte však s prudkým stúpaním/klesaním a množstvom serpentín. Nie každého žalúdok spolupracuje pri ich zdolávaní. (Týmto vyslovujem vďaku tomu svojmu.)
Mala som pocit, že v čase našej návštevy práve ako na potvoru opravujú/asfaltujú cesty všade naokolo a my sme iba prehliadli nejaký skrytý zákaz vjazdu. Našťastie sa jednalo len o pocit. No značenia zjavne miatli viacerých, nielen mňa s mužom - či teda môžeme pokračovať autom ďalej alebo nie.
Ale zakaždým sa našiel niekto situácie znalý a jeho suverénne prefrčanie kolo nás nám dodalo odvahy pokračovať.
Asfaltovanie ciest mali na svedomí prudké dažde z októbra 2011, ktoré spôsobili značné škody na okolí. Podmyli mnohé cesty, strhli so sebou budovy. Najväčšiu katastrofu napáchali v obciach Vernazza a Monterosso. Zábery z nej prezentovali domáci nadmernými fotkami na fasádach domov v Manarole.
Kvôli problémom s parkovaním sme tri mestečká navštívili autom a zvyšok sme radšej riešili železnicou, ako väčšina jednodňových, ruksakových turistov. Inak sa železnica vo všeobecnosti odporúča i pre svoj výnimočný tunelový charakter. Len mne akosi vymizol z pamäti.
Čo sa zvyšných kulís týka, tak sú typicky katalógové. Fantasticky farebné. Aj vďaka ním prevláda všade naokolo samý turizmus, čo častokrát zabíja všetko pôvodné, typické pre ten-ktorý región. Na druhej strane - miestni obyvatelia žijú práve z turizmu. No napriek jeho negatívam bol a je tento kúsok zeme viacmenej zatiaľ uchránený pred buldozérovou civilizáciou práve vďaka svojej nedostupnosti. Nové budovy sa takmer nesmú stavať a nenájdete tu ani žiadne megahotelové komplexy. Cinque Terre ohrozujú iba zosuvy pôdy a suchozemskí žraloci s miliónmi vo vrecku. Navyšovanie cien za nehnuteľnosti už vydurilo pôvodné obyvateľstvo napr. z neďalekého Portofina.
Uličky, ktorými premávajú desaťtisícky turistov, odhalíte okamžite. Nájsť správnu reštauráciu na občerstvenie, kde sa budete cítiť príjemne a kde vám jedlo bude i chutiť, vám zasa pomôžu papieroví sprievodcovia okolím. A ja vám odporúčam zájsť do postranných uličiek. Stovky schodov odrádzajú od prieskumu tých lenivších či menej pohyblivých. A vy objavíte ticho... aspoň čiastočné.
Cinque Terre za výlet každopádne stojí. Či si tam dovolenkári dokážu užívať i kľud, dosť pochybujem, lebo pobrežie je ako mravenisko bez únikových východov - rozumej: cestičky sú vsadené do útesov - takže nik sa nemôže len tak rozpŕchnuť po okolí, ako sa mu práve zachce, ale všetci musia cupitať v rade ako husi pekne za sebou. Aspoň dolu pri mori.
Vrchom, cez terasovité políčka, ktoré domáci zakladali už v stredoveku, vedú takisto viaceré turistické trasy a na nich sa odporúča predovšetkým vhodná obuv, litre pitnej vody a dobrý opaľovací krém. Okolie je známe pestovaním vínnej révy a olív. Osvieži vás i pohľad na subtropickú vegetáciu pomarančovníkov či citrusovníkov. Kvety tu kvitnú počas celého roku. Najkrajšia býva jar.
Ak sa rozhodnete pre prieskum vo výškach, budete odmenení nádherným výhľadom a prechádzkou cez malebné, idylické dedinky.
Za najobľúbenejšie trasy sa kvôli nadmernému záujmu platí mýto. Takisto sa nezabudnite vopred informovať, ktoré z nich sú prípadne z hľadiska bezpečnosti práve uzavreté.
Ak ste vyznávačmi čisto plážovej dovolenky, tak jediným vhodným miestom bude pre vás Monterosso. Inak sa musíte uspokojiť s útesmi a na niektorých miestach sa vyhýbať i silným prúdom. Informácie, čo sa odporúča a čo nie, nájdete i na nete.
