... z jedného zimného dňa
Včera opäť snežilo. A riadne. Veľké snehové vločky. Tuším sa aj za ruky držali, ako husto padali... Len odfotiť sa mi nedali.
A svet sa zrazu dnes ráno premenil na zvieraciu ríšu. Alebo som si iba nasadila nesprávne okuliare?
- všade vidno mravenčenie - mravčekovia s lopatami odhadzujú sneh
- ďalší snoria ako poľovnícke psy - kde je stopa, kde mi zavialo to auto?
- a keď auto šťastne nájdu, menia sa na usilovné včeličky a pucujú svoju štvorkolesovú, pojazdnú chalúpku (zatiaľ s úsmevom na perách a dodatkom: ranný šport nezaškodí)
- rodičia menších detí sa zmenili na poslušné somáriky, koníky, soby a ťahajú sánky a boby (i ja som sa včera a dnes zmulicovala)
- líca máme vyštípané do červena ako paviáni z@dky
- iní dvojnožci sa menia na štvanú zver a pohľadom na hodinky vedia, že termín v kalamite zaručene nestihnú
- vodiči v autách idú pre istotu pomaly ako slimáky
- ľudia na zástavkách hromadnej dopravy naťahujú uši ako dravcina love, aby zachytili hlásenia z ampliónu o meškaní spojov
- možno sú i takí, čo sa pri pohľade z okna znovu vrátia do postele, zababušia do perín a tvária sa, že sú medvede či ježkovia v zimnom spánku
- no a keď počúvam predpovede o nastávajúcej treskúcej zime, uvažujem, či sa nezahrám na veveričku a nepôjdem rýchlo nazbierať zásobu "orieškov" do obchodu, aby sme zapadnutí snehom neumreli od hladu...