· 

Zmena je boj

24.4.2018

Keď som prebrala skupinu po kolegyni, rozhodla som sa okrem normálneho pretriedenia jej vecí a začlenenia tých svojich premiestniť aj nábytok. Kým rodičia chválili "vzdušnejšie" usporiadanie, zisk priestoru, tým pádom viac svetla, museli niektorí malí rebeli, samozrejme, protestovať. Pritom nešlo ani tak o to, čo kde zrazu stojí, ako o skutočnosť, že som zaviedla nové, z ich pohľadu prísnejšie pravidlá. S niečim podobným som rátala, a keď má človek trpezlivosť a vie, že sa jedná o vylepšenie podmienok, tak si podobné ustojí.

Najtvrdším orieškom bol Podšívkin brat (nenadarmo má od kolegov zákaz vstupu do viacerých skupín). Jeho mottom je kritizovať, nesúhlasiť, protestovať, vyvolávať konflikty a robiť scény. Obávam sa, že ak sa s ním neudeje hocaká zázračná zmena v puberte, tak... hmm.

No a včera som som vyskúšala novú zmenu so stolmi, ktorú mi viacmenej vnukla kolegyňa odnaproti. Povedala som si "risk je zisk" aj napriek 99,9%-tnej pravdepodobnosti, že mi Podšívkin brat bude ďalšie 3 mesiace píliť uši, nech vrátim všetko nazad. Do pôvodného stavu.
Ešte ani nedostúpil nohou na linoleum, jastrabím zrakom kriticky sliediac po okolí, keď nahlas spustil protest:
- Ako to tu vyzerá?!? Prečo si zasa menila miestnosť?!? Načo je to dobré???
Potom si všimol na stoloch menovky.
- Ja nemienim sedieť pri stole s ... - a vymenoval dvoch zvyšných mládencov z papiera, ktorý ležal na tom ich.
- Ale presne tam budeš sedieť, inú možnosť pre teba nemám.
(Inak tí traja sedeli spolu i predtým, len stoly boli inak pospájané.)
- A nebudem. Ja si sadnem... - a než by niečo stihol povedať, skočila som mu do reči.
- S dievčatami sedieť nechceš, tam som ťa nedala. Ale tak isto nechceš sedieť pri zvyšku chlapcov. Veď sa lepšie pozri, ako stoja stoly a kde kto sedí. Kým minule ste na seba dovideli a vkuse sa hádali, teraz si vďaka novému usporiadaniu od nich dosť ďaleko a ani na teba poriadne nedovidia. Všetci budete mať kľud.
Zmĺkol. Heuréka. Zahľadel sa opäť na zmenu a ako šibnutím čarovného prútika dodal:
- V poriadku. Sadnem si tam.
Zázraky sa predsa len dejú.
A prvýkrát sa postavil do radu na jedlo ako zvyšné deti a bez ďalšieho vzdoru odpochodoval ku svojej menovke. Inokedy totižto odmietal väčšinu jedla a vyčíňal. Mal 1500 spôsobov, ako na seba nevhodne upozorniť, keď ostatní sedeli na svojich miestach a obedovali. Hádzaním loptičky, kopaním do dverí, braním vecí druhým deťom, ťahaním vlasov sestre,...
A tak som zvedavá, s akým antistolovým zasadacím protestom príde dnes, poprípade v najbližších dňoch. Lebo len tak sa rýchlo zmieriť s niečim a podriadiť sa autorite nie je jeho silnou stránkou.