Vybrali sme sa s mužom do našej obľúbenej gréckej reštaurácie. V tých časoch jej ešte šéfoval starší Grék, veľmi úslužný to pán. Keď tak spätne na neho spomínam, viem, že som mala rada jeho istým
spôsobom upokojujúci úsmev.
Akonáhle sa noví hostia ukázali vo dverách jeho podniku, ponáhľal sa im v ústrety, privítal ich miernym úklonom hlavy doboku, podal ruku, odobral a zavesil kabáty a už aj ich viedol k niektorému
z prázdnych stolov, žmurkajúc na najbližšieho voľného čašníka, aby priniesol jedálny lístok.
Keď práve nik nový neprichádzal, prechádzal sa pomalým krokom pomedzi stoly a hoci neovládal veľmi nemčinu, lepšie povedané takmer vôbec, predsa sa tými pár slovami každého spýtal, či je všetko,
ako má byť a či jedlo chutí.
V ten deň si môj muž z ponuky vybral rybu.
Kým čakáte na jedlo, prinesú vám aperitív, po ňom nápoje a v tejto reštaurácii aj šalát s bagetou, ktorý sa konzumuje pred hlavným jedlom.
Po chvíli k nášmu stolu opäť podišiel šéf a hovorí môjmu mužovi:
"Fisch fertig..." (Ryba hotová)
Muž sa naňho priateľsky usmial a vraví: "Super, tak mi ju môžete doniesť."
Šéf sklamane pokrútil hlavou a pokračoval: "Nein, Fisch fertig!"
Na to opäť muž s trochu nechápavým úsmevom zopakoval, že sa na ňu teší, a že i keď má ešte šalát na stole, tak kľudne môžu rybu servírovať.
Zo svojej pozície som pobavene pozorovala oboch diskutujúcich a šípila, že tu niečo nesedí. Náš Grék sa zjavne začal potiť a v očiach som mu videla jemné náznaky trápenia sa niekoho, kto chce
čosi vysvetliť a nevie nájsť tie správne slová.
Keď sa po tretíkrát snažil vysvetliť, že Fisch je fertig, otočila som sa k mužovi a vravím mu: "Ale vieš, on ti možno chce naznačiť, že sa ryba minula, nie že je hotová..."
V tom momente sa oči šéfa rozžiarili a on začal po mne radostne opakovať: "Ja, Fisch ist alle!" (ryba sa minula)