· 

Deti a tajomstvo

18.12.2017

 

Ozval sa zvonec, vyučovania koniec a z tried sa s krikom vyvalili deti. Podšívka vletela do miestnosti a rovno si to namierila ku mne.
- Katarína, ja mám veľké tajomstvo.
- Hm, tak si ho ponechaj pre seba - žmurkla som na ňu.
- Katarína, my ho máme s otcom, mamou a bratom spolu.

- Vieš, toto ja na vás deťoch zbožňujem. Aj keď máte tajomstvo, rodičia by to nikdy nemali pomenovať slovíčkom ´tajomstvo´. Lebo vy to chcete hneď vyzradiť celému svetu. Ale ak je to rodinné tajomstvo, tak si to nechaj pre seba a už nikomu nič nevrav. Lebo zachvíľu to nebude žiadne tajomstvo, ale verejná záležitosť.

Pozerala na mňa cez úsmev. Pravdepodobne sa nedokázala zmieriť s takou odmietavou reakciou. A skúšala teda znovu.
- Dobre, tak ti aspoň prezradím, že sme sa doma dohodli, čo kúpime na Vianoce babke a dedkovi. A zvyšok tajomstva, plus čo sme kúpili, ti poviem až po Novom roku.
- Ok, po Novom roku mi to prezradíš, ale teraz už nechcem počuť ani slovo z vášho tajomstva.
Opäť sa na mňa zahľadela a tuho premýšľala, čím by ma napokon zlomila.
- Katarína, ... a nechcela by si predsa len už teraz vedieť, na čom sme sa s rodičmi dohodli?
- Nieeeeeeee. Je to tajomstvo, tak vydrž aspoň do tých Vianoc.

Milí rodičia - ak máte na srdci nejaké tajomstvo, o ktorom smie vedieť celá štvrť, kľudne sa s ním podeľte so svojimi ratolesťami, pretože podľa tohoto scenára to beží plus/mínus vždy približne narovnako.
V opačnom prípade radšej mlčte ako hroby.