· 

Vianočný bazár

Dnes sa konal vianočný bazár v mojej skupine. S mojou predošlou partiou to bola hračka. Poznali systém, usilovne sa zapájali, zbierali body a na konci roku boli odmenené. Za body si smeli nakúpiť na vianočnom trhu. Od septembra som ale prebrala skupinu po kolegyni a rozhodla sa i s nimi pokračovať v osvedčenej tradícii. Im ale chýbala akákoľvek predstava, na čo ich to vlastne nahováram, čo to vlastne od nich vyžadujem, a tak radšej tvrdohlavo a zámerne bojkotovali niektoré akcie. Nevadí, vravela som si. Oni ku tomu musia iba pričuchnúť a ...

Dnes, keď som pripravovala miestnosť, takmer vyskočili z kože, čo sa nevedeli dočkať, ako to všetko vlastne skončí.
Trochu som sa obávala, či ma spolu s nábytkom neprevaľcujú, keď ich vpustím dnu. Prekvapili ma, keď si poslušne posadali na stoličky a viac ako polovica sa zapojila do programu. Lebo už v pondelok som im oznámila, že ma môžu prekvapiť básničkou alebo pesničkou. A oni ma prekvapili. I kolegyňa niečo také nečakala. Do kolien ma dostal prvák, ktorý si ku tejto príležitosti zložil vlastnú (super) básničku.
Po programe nasledovala jedna hra a na záver si smeli po trojiciach vyberať darčeky z "trhu".
A odmena pre mňa? Únavu vystriedalo radostné poznanie, keď sa na konci odvšadiaľ ozývali vety v podobnom znení :
- Budeme také robiť i na budúci rok?
- Na budúci rok budem usilovne zbierať body.
- Na budúci rok si dokúpim ešte .... (to alebo tamto).
A ja ich mám tam, kde som ich chcela mať.
xxx
Okrem básničiek si deti pripravili i vtipy a hádanky. Jedna z nich mi utkvela v pamäti:
Čo povie zajac snehuliakovi, keď ho vonku objaví?
(odpoveď v komentári)
xxx
Jedna z našich učiteliek na škole ide vo februári do dôchodku. A veruže to už riadne potrebuje. S nervami je úplne v koncoch. Včera som bola pozvaná na vianočnú besiedku svojich druhákov a tam som ju videla vybuchnúť tento týždeň prvýkrát. Dnes zasa vyhnala mojich druhákov nazad ku mne, ževraj doučovanie u nej odpadá, lebo i tak nik nepríde...
Za päť minút sa vrátila nazad a nervózne im oznámila, aby sa pobalili, lebo nejaké deti prišli, a tak doučovanie predsa len bude.
Podšívka sedela za lavicou a čosi si kreslila.
- A prečo majú ísť dole, keď si tu bola pred chvíľou a povedala im, že hodina nebude?
Oooo, to nemala robiť.
Učiteľka jedovito vybuchla.
- No samozrejme, práve ty!!! Vždy musíš mať posledné slovo!!! - lomcovala ňou zlosť.
A ja som iba uvažovala, či raz tiež takto podobne skončím...
Aj keď je Podšívka Podšívka a stále má nejaké pripomienky a treba ju držať nakrátko, v jej otázke bola tentokrát skôr zvedavosť než drzosť. Situáciu nezvládla učiteľka. Lebo sú rôzne spôsoby, ako dať dieťaťu najavo, že jeho do toho nič.
Dúfam, že ja rozpoznám včas, kedy nastala doba zmeniť povolanie.
xxx
Keď sme s kolegyňou deťom oznámili, že tesne pred vianočným bazárom im oznámime, komu sme udelili koľko bodov, pričom sme hodnotili usilovnosť pri písaní domácich úloh, správanie, účasť v tvorení a vychádzky na dvor, ozval sa na celú triedu chlapec, ktorý v bodovom hodnotení skončil na poslednom mieste (pričom nik nevedel, kto získal koľko bodov):
- Tak to potom ja mám nula bodov!
- Nik z vás nemá nula bodov - odvetila som.
- Keď nie nula, tak jeden.
- Nebuď zvedavý, koľko máš, sa dozvieš načas!
Zaujímavé poznanie, ako správne sa tie deti dokážu samé ohodnotiť...

20.12.2017