Na internáte bývala na izbe vedľa mňa Dani. Dostala štipendium pre zahraničných študentov, a tak si v Mníchove robila doktorát z biologie. Bola to moslimka z Indonézie. Aj v prítomnosti nás dievčat si iba málokedy zložila z hlavy šatku a po internáte väčšinou chodila v bielych nohavicových kostýmoch. V takých, aké som neskôr videla na letiskách v Dubai, Dohe či Bangkoku.
Bola to tichá nenápadná osôbka. Často sme sa stretli pri varení v kuchyni a rozprávali o všetkom možnom, pričom ma zaúčala do kulinárskych tajov svojej domoviny a často ma ponúkla výbornými pochúťkami. Vtedy mala 33 rokov.
Celý svoj čas venovala diplomovej práci, skoro ráno odchádzala do labáku a vracala sa až navečer. Iba cez víkendy sa občas stretávala so svojimi krajanmi niekde v Ingolstadte. Ten nekonečný stres sa často odzrkadľoval na jej zdraví.
Do budúcnosti si priala predovšetkým šťastnú rodinku, ale zrealizovať tento sen sa mi pri jej životnom štýle javilo viac než otáznym.
Raz sme sa v kuchyni stretli s Yvonne. Bola to Polka a bývala hneď vedľa Dani z opačnej strany.
"Už si to počula? Dani sa cez víkend vydala!"
Yvonne rada vtipkovala, a tak som si myslela, že si zo mňa zasa raz uťahuje. Vlastne som jej to neverila, pokým mi Dani sama nepotvrdila zmenu rodinného stavu.
Cez sobotu a nedeľu sa zasa raz vybrala na stretnutie s krajanmi. V mešite pred modlitbami k nej pristúpil ich imam, kňaz, s odkazom od jedného z týchto krajanov: všimol si Dani už pred časom, zapáčila sa mu a chcel vedieť, či sa zaň vydá. Dani si ho vraj tiež párkrát všimla, a keďže jej bol sympatický, privolila. A na internát sa nám Dani vrátila vydatá.
Keď som sa jej potom pýtala, čo o svojom manželovi vlastne vie, čo robí, odkiaľ je, uvoľnene zahlásila: " V jeho preukaze som si všimla, že je odo mňa mladší."
Halt "iný kraj, iný mrav", ale na druhej strane, tak šťastnú som Dani nikdy predtým nevidela. Bolo na nej vidno, že je zaľúbená až po uši. Priam to z nej vyžarovalo. Dúfajme, že im vzťah vydržal až dodnes!
(príspevok čakateľ do tretieho dielu)