Kriminálne živly

... v niekom driemu odmala - skonštatovala učiteľka, keď si náhodne vypočula sťažnosť, s ktorou za mnou v pondelok plačky prišla jedna štvrtáčka. Stáli sme totižto počas rozhovoru pred jej triedou, kde ona práve usilovne opravovala úlohy svojich žiakov.

Nuž a dievčina zistila (alebo jej kamarátky povedali), že Podšívka má jej stratené púzdro spolu s fixkami, perami a ceruzkami. Pravdupovediac, v tom momente som si myslela, že zaisto došlo ku nejakému omylu. Lebo unikáty dnes už zo šarvancov školopovinných vlastní iba málokto, i keď v prípade mojich zverencov by to nebolo nič neobvyklé, keďže každú chvíľu sú na dovolenke kdesi na inom konci sveta, z kade by si ten "unikát" čisto teoreticky mohli priniesť.

V daný moment boli všetky moje deti na čerstvom vzduchu, nuž som sa s ňou dohodla, že keď sa vrátia hore, najprv to s Podšívkou prediskutujem sama a potom prídeme za ňou a porozprávame sa v trojici.

Celú dobu, kým sa deti bláznili na dvore, som spriadala teórie, ako by ku niečomu podobnému vôbec mohlo dôjsť, veď som jej a jej najlepšej kamarátke iba toť v piatok vysvetľovala, ako to funguje s nájdenými vecami, ktoré im nepatria. V piatok som totižto zaregistrovala za dverami triedy hlasnú hádku. Keď som vyšla skontrolovať, čo sa deje, zbadala som na chodbe tie moje dve nezbednice a jednu druháčku. Práve sa vracali do tried, lebo nastal čas robenia domácich úloh. Akonáhle som teda dokorán odchýlila pootvorené dvere, zjavil sa mi pred očami obraz divej levice, ktorá v zúrivom skoku uštedrila svojej obeti niečo medzi fackou a buchnátom do tváre.

Už si asi viete predstaviť, kto bol levica a kto obeť. Zrúkla som na ňu nech okamžite prestane. V prvom momente som nesprávne pochopila podstatu konfliktu. To už sa ale pomaly vracali i ostatné deti a svorne sa pridali na stranu druháčky.

Vysvitlo, že kdesi stratila korálky na hrdlo, jedna z mojich dvoch hrdiniek ich našla a keďže sa jej páčili, prisvojila si ich.

Na moju prísne znejúcu otázku - čo to má znamenať? - odpovedali dvojhlasne a až príliš sebavedomo: my sme ich našli, preto patria teraz nám!

Korálky museli samozrejme ihneď vrátiť pôvodnej majiteľke spolu s ospravedlnením. Po tom, čo som zvyšok zvedavcov poslala robiť úlohy, nasledovala kázeň na chodbe. Či nevedia, čo sa robí s vecami, ktoré našli a nepatria im. Tvárili sa, že "drevená debna strát a nálezov" na prízemí je im pojem nový a neznámy. Zakázala som im klamať mi do očí a ešte raz s nimi pre istotu a preventívne zopakovala postup: čo robiť, keď niečo nájdem a nie je to zrovna zožltnutý list odpadnutý zo stromu.

Že sa najprv spýtajú kade-tade po širokom okolí, či niekto nepozná majiteľa a v prípade zápornej odpovede napochodujú ku debne a vec tam vložia!!!

Ten háčik za vykonanú robotu, v tomto prípade prednášku, sa už v pondelok rozpadol na tisíc kúskov. Lebo akonáhle dievčatá dorazili hore, vzala som si ich na pohovor číslo DVA.

Podšívka tvrdila, že púzdro patrí jej. Nuž som sprísnila hlas a sľúbila, že v tom prípade ideme okamžite za mamou a necháme si ňou jej výpoveď potvrdiť. To už som u oboch v očiach badala strach, ktorým sa prezradí každý previnilec. Podšívka nasucho pregĺgla a len tak akoby náhodou si spomenula, že to púzdro asi predsa len našla.

- A jeho obsah?!?

- Nuž pár ceruziek mi patrí a zvyšok bol vnútri...

Prikázala som jej vybrať, čo je jej a povedala, nech sa nehnú od stola, že idem po štvrtáčku. a zvyšok si už vybavia s ňou samé. Vo dvojici nazad pri stole ma prekvapila Podšívka. Ako úvod som iba načala vetu slovami... tu dievčatá ti chcú niečo povedať... a ďalej mlčala.

Previnilec číslo jedna spustil svoju repliku, akoby čítala nejaký predpripravený, kompletný text, v ktorom je všetko podstatné podrobne prepracované. Na druhej strane - v jej prípade je ospravedlňovanie asi bežná vec, tak podobné texty už má v malíčku. Stačí ním iba potriasť a vypadne ten správny...

Na konci predstavenia sme sa pomaly zberali do triedy, nech i oni konečne začnú písať úlohy, keď mi len tak napadla posledná otázka.

- A kde ste vlastne našli to púzdro?

Odpovedali súčasne, ale každá inú verziu. Kým Podšívkina znela akosi nepresvedčivo "tam vzadu pri okne", sklonila kamarátka hlavu a previnilo zahlásila:

Viac tu: https://papageienmitti.webnode.sk/news/kriminalne-zivly/

- V debne na straty a nálezy.

Kým ja som neveriacky zatiahla: KDE?!?!?, snažila sa ju Podšívka vyčítavo na poslednú chvíľu zmanipulovať, získať na svoju stranu: čo vravíš, spomeň si predsa!

- V debne na straty a nálezy - zopakovala skrúšene ešte zo dvakrát, pretože Podšívka sa ju naďalej snažila vtiahnuť do svojich klamstiev.

Pochválila som ju, že sa priznala a poslala ju do triedy. Potom sa otočila ku hlavnej obvinenej a nanovo sprísnila už i tak dosť prísny hlas.

Až vtedy bola ochotná priznať pravdu. Potichu zamrmlala: Ona vravela pravdu...

(13.6.2018)