Bola som ešte malé dievča, keď som prvýkrát zavítala do tohoto bývalého banského mestečka. Kdesi vo Vyhniach či blízkom okolí sa vtedy pravidelne organizovala celoslovenská súťaž Poznaj a chráň prírodu svojej socialistickej vlasti a mne sa trikrát podarilo prebojovať na ňu.
Všetkých súťažiacich nás za odmenu vzali do miestnych štôlní na exkurziu, ktorá sa mi hmlisto zachovala v pamäti, ale mesto ako také nie.
Neskôr som do tohto kúska sveta zavítala ako vysokoškoláčka. Brázdili sme okolím na bicykloch, ale iba my, dievčatá, keďže mládenci si už odkrúcali časť povinnej vojenskej služby. Vybrať sme si vtedy mohli (museli) z troch možností - turistika, splavovanie Hronu alebo dvojkolesáky na vlastný pohon.
Ja, devucha z Dolniakov, ktorá dovtedy nikdy nevlastnila bike, som zrazu inak vnímala, čo to znamená kopcovitý kraj. Teda s nohami na pedáloch. Ale nesťažujem si. Zažili sme veľa veselého, dobrodružného a dodnes na dni v tomto čarovnom kraji veľmi rada spomínam.