Moje obľúbené rádio vyhlásilo na začiatku týždňa súťaž o víkendový pobyt počas jesenných prázdnin kdesi na brehu jazera v luxusnom apartmáne.
Kto oň chce zabojovať, musí cez formulár na stránke preposlať svoj príbeh o najkrajšom, najtrápnejšom, najveselšom, najbláznivejšom... proste naj- zážitku z dovolenky. Tie, čo oslovia moderátorov, sa dostanú aj do éteru a v piatok sa vyhlási víťaz na základe verejného hlasovania.
Včerajší (prvý) príbeh som zachytila len tak na pol ucha, nejako extra ma neoslovil. Chlapík šiel na dovolenku s rodinou a pri zadávaní cieľa do navigácie si nevšimol, že z deviatich ponúkaných možností si omylom vybral tú nesprávnu, a tak namiesto pri Severnom mori, skončili pri mori Východnom. Cestou sa ešte kadečo prihodilo. No opäť sa jednalo o známu klasiku, ktorú zažil snáď každý z nás, preto som ho už ani poriadne nepočúvala.
Dnes ráno sa z rádia ozval hlas sympatickej žienky, ale medzitým som ja dávno zabudla na súťaž, nuž mi ušlo niekoľko detailov zo začiatku jej príbehu.
Bola s mužom na dovolenke v Amerike. Prechádzali krajinou a počas cesty sa kdesi zastavili na krátke občerstvenie do motorestu. Prisadli si k neznámemu chlapíkovi a po chvili sa s ním pustili do zaujímavého rozhovoru.
Z neho vyplynulo, že dotyčný je Ten, čo si šepká so zvieratmi (niekde som čítala i preklad zaklínač). Doslovné pomenovanie, aké použil on, som síce v rozhovore nezachytila, ale podľa okamžitých reakcií moderátorov som zistila, že musí spadať do kategórie tých, na ktoré majú neveriaci Tomášovia veľmi senzibilné anténky.
A podobne sa zachoval i manžel súťažiacej. Vraj na ézoteriku a šamanov reaguje v extrémnych prípadoch až alergicky.
Keď sa im chlapík priznal, že je v Amerike známy a ľudia mu volajú z celej krajiny, ak majú hocaké problémy so svojimi domácimi, štvornohými miláčikmi, začal si z neho jemne uťahovať.
Vysvetlil mu, že sa im pred niekoľkými týždňami stratila mačka a požiadal ho, či by sa s ňou náhodou nespojil, ak teda dokáže komunikovať i cez oceán a s nemeckými zvieratami.
Neznámy sa na chvíľu odmlčal a potom zahlásil:
- Vaša mačka žije u jednej asi tridsaťročnej blondíny neďaleko vášho bydliska.
To jej majiteľa ešte viac popudilo a zarýpal si nanovo. Spýtal sa ho, či by sa znovu nezadíval do svojej imaginárnej čarovnej gule a či by im neprezradil i adresu.
Chlapík sa opäť odmlčal a potom im nadiktoval presný popis cesty.
Keď sa manželia vrátili domov, nedalo to žienke pokoja a hoci manžel vehementne protestoval, vybrala sa tam, kam ju zaklínač poslal.
Dvere otvorila staršia, čiernovlasá pani. Ozvali sa prvé pochybnosti, ale i napriek nim sa jej zverila so zážitkom z Ameriky. Na jej veľké prekvapenie však pani potvrdila, že mačka ku nim naozaj chodí. Keď jej potom zopakovala verziu s tridsaťročnou blondínou, vyšlo najavo, že to je ich dcéra, u ktorej sa mačka najčastejšie zdržiava...