Mám v skupine dievčatko, ktoré z ovocia nemôže jesť nič iné okrem banánov a melónov. Čo sa rozdeľovania jedla, ovocia či sladkostí týka, veľký dôraz kladiem na spravodlivé delenie. T.j. každý
musí dostať svoj podiel. Kto nie je prítomný, odložíme mu, ak sa odložiť dá. Ak sa nedá, bratsky delíme medzi zvyšok.
Jedinou výnimkou je to dievčatko s alergiou na fruktózu. A tak banány triedime iným spôsobom. Ona dostáva výnimočne o čosi naviac. Pravidelne to opakujem celej skupine, no vždy sa niekto
protestujúci nájde. Váčšinou jedna jej spolužiačka. Sú to prváčence, preto opakujem do nemoty, z akého dôvodu je tento prídelový systém trochu iný. Veď trpezlivosť ruže prináša a raz sa to zaisto
naučia akceptovať.
Nuž a dnes som kúpila VEĽA banánov. Aby som predišla protestom. Nakrájala som prvú dávku na tanier a všimla si, ako sa ku nemu nenápadne postavila tá často protestujúca dievčinka a takmer všetko
pojedla. Druhé deti akosi nemali chuť, a tak som to nechala tak.
Po chvíľke ku mne došla a pozerá na mňa veľkými kukadlami.
- Katarína, tanier s banánmi už je prázdny.
- Hej, vidím - povedala som akoby bez záujmu a už približne šípila, čo bude nasledovať.
- Vieš, ja už som banány jedla, ale sú tu ďalšie deti, ktoré by si ešte trochu dali...
- Áno? No keď tu také deti sú, tak isto prídu za mnou a povedia mi to samé!
Nachvíľu zostala zarazene stáť a rozmýšľať, prečo jej taktika nevyšla a čo ďalej. Kým neodštartovala pokus č.2 a nezahlásila:
- Ok, Katarína. Tak ja by som si teda ešte z tých banánov dala...
Priznávam, nikdy by som netipovala, že pôjde na mňa fintou fň a to rozprávkou o druhých deťoch.
(Ale keď sa nad tým tak zamyslím, tak už i tu badať istý posun správnym smerom - kedysi by ku mne docupitala s vetou: daj mi, ja chcem! ... a zrazu zakomponovala "druhé deti", existenciu ktorých
im už 4 mesiace vtĺkam do hláv.)
A tak som jej znovu vysvetlila, že ona si svoju porciu práve zjedla.
(18.1.2018)