· 

Merci

Minulý týždeň sme mali opäť speed-dating-rodičko a vrámci neho som sa dostala aj k Michaelovmu najobľúbenejšiemu učiteľovi. Od tohoto roku pribudla šiestakom (okrem latinčiny/angličtiny i) francúžština a ich triedu dostal mladý učiteľ (predpokladám, že len nedávno ukončil výšku). Na úplne prvom tohtoročnom rodičku, kde sa jednotliví pedagógovia predstavovali rodičom, nás zabával medzi iným svojimi výrokmi ohľadne "mŕtvych" pohľadov niektorých mládencov, ktorí skúmajú zasnene kdesi v diaľke život na Marse a na vnímanie francúžštiny na rodnej zemeguli im nezostáva potom žiaden priestor.

Pri našom druhom stretnutí som sa informovala, nakoľko mŕtvy je pohľad môjho syna.
Keďže francúžštinu ani ja, ani muž neovládame, jeho pokroky či neúspechy nevieme tým pádom objektívne posúdiť.
Vzápätí som sa dozvedela, že na rozdiel od budúcich vesmírnych vedcov, sa Michael venuje stavbe pyramíd. Ako materiál si volí ceruzky, pričom statiku zatiaľ nemá pod kontrolou či na dostatočnej úrovni. Občas sa mu stavba zrúti.

Keď som povedala učiteľovi, že sa so synom doma porozprávam, prerušil ma, že to vôbec nie je potrebné. Že Michael svojim počínaním nikoho neruší, nikomu neškodí. A vzhľadom na jeho výborné výsledky v škole to berie ako spôsob "ako sa sústrediť", prípadne ako lepšie spolupracovať. (Pretože i v niektorých pedagogických príručkách sa tvrdí, že existujú žiaci, ktorí sa pri ústnych odpovediach musia napr. prechádzať.)

Skladám klobúk pred učiteľmi, ktorí si to uvedomujú a reagujú podobne. S kľudom Angličana.
Napriek tomu som mu navrhla, že sa so synom porozprávam, aby v budúcnosti staval aspoň o čosi odolnejšie pyramídy!

23.nov 2016

                                                              xxx
Pochvala od angličtinárky

Druhý speed dating je úspešne za mnou. Poučená z toho predosleho som si lepsie rozhodila jednotlive terminy. Nech nekmitam chodbami s jazykom vyplazenym po kolena ako posledne. Zacala som prirodovedou (N&T). V kutiku duse som dufala, ze mi ucitelka tentokrat povie nieco ine, ale mylila som sa. Ktohovie, cim to je, ze sa chova, ako sa chova. Keby som si nepoznala syna, mozno by som si aj nechala nahovorit, co rozprava, ze je malo aktivny na hodinach, ale nastastie si sama este velmi dobre spominam na zopar svojich uciteliek a tie tiez nedokazali "stravit" nadanych ziakov.

A Michaelovi som doma radila, nech sa nadalej hlasi a nech sa netrapi tym, ze ona ho ignoruje.

Matikarka - pri nej som sa na zaciatku skolskeho roku obavala, ako ju deti prijmu, resp. ako budu zvladat jej hodiny, pretoze podla mna trpi nejakym tikom (strhava sa pocas rozhovoru, nedokonci myslienku) - a kym si Michael navykol, mnohi s jej vysvetlovanim naozaj maju problemy. No a kedze je Michi v matike najlepsi z triedy, tak ma i ona rada jeho. Jedine - na com sa v podstate smiala - ze pise pomaly. Teda pomaly preto, lebo chce mat svoje zaznamy co najkrajsie. A to i farebne. Ona mu vzdy povie, "podciarkni si dolezitu info" a on stale a nadalej berie do ruk farebne pera na rozlisenie, cim pri vela farbach nestiha. Ale na druhej strane povedala: ale on tak rychlo chape teoriu, ze potom zasa dobehne ostatnych, co potrebuju viac casu na pochopenie. a

Po matematike sa mi podarilo vopchat do medzery v etike. Konecne som spoznala i tuto ucitelku (rano som sa este narychlo pytala Michaela, ako sa vlastne vola). Aj ona s nim je spokojna. Povedala, ze posledne trochu polavil, ale ze veri, ze to bolo iba chvilkove a on sa zasa zmobilizuje. A potvrdil to doma i Michael. Ze posledne polavil...

No a nakoniec prisla na rad anglictinarka. Ked sme ju na prvom rodicovskom spoznali, bola hviezdou vecera. Zhodli sme sa s inymi pritomnymi, ze to bolo kabaretove predstavenie. Deti to uz az tak srandovne nevideli. Pravdepodobne im na zaciatku pristrihla kridla, co ale nie je na skodu.

Pri poslednom rodicovskom som nedostala termin, no vopchala som sa na dve minutky do kratkej pauzy a aspon je trochu vysvetlila, ako je to s M. spievanim.

Ked som dnes vosla do triedy, privitala ma otazkou: Chcete sa pytat vy, alebo mam zacat ja?

Ta otazka ma mierne vystrasila, ale to, co nasledovalo, bolo to najkrajsie, co si moze hociktora mama priat pocut o vlastnom dietati. Ta sprska pochval mi vyrazila dych. Je tretia v poradi, ktora sa o nom takto rozplyvala. Ale ako jedina ho opisala nielen z postavenia ziaka, ale i ako osobnost. Pritom nezabudla zdoraznit, ze ho pozna i trochu inak, lebo boli dva dni na skoleni "Klassensprecher". Zdoraznila, ze je nielen vyborny ziak (jej najlepsi), ale aj socialne neskutocne vyspely. Drzi triedu pokope, vyciti, ked niekto nie je vo svojej kozi, je napomocny, je velmi vnimavy a rychlo sa uci, je nadmieru cielavedomy, ctiziadostivy, ale to nie je v jeho neprospech, lebo on to nezneuziva, ked spravi chybu, je nespokojny sam so sebou alebo ho to mrzi, je nabity pozitivnou energiou ... a ja som pocuvala s otvorenymi ustami, ako ma prijemne prekvapila. Ze za nim nevidi iba ziaka. Ale vystihla presne to, aky je. Klobuk dolu, pani ucitelka. Kus tej ziary z nej urcite presiel i na mna a ja som sa cestou domov usmievala ako slniecko...

 

27.4.2016

 


Z detských čias zo Slovenska si pamätám, že rodičovské združenia prebiehali ako hromadná akcia, resp. ako spoločenská akcia "tamtamy" na roztrúbenie akýchkoľvek informácii o každom žiakovi, jednotlivcovi na všetky svetové strany. Z občasného rozprávania niektorých dospelých usudzujem, že minimálne tretine prítomných nebolo podobné jednanie dvakrát po vôli.
Ako fungujú rodičká dnes, netuším. V Nemecku a isto i iných krajinách sa už dlhšiu dobu zachováva diskrécia. Aj preto sa niekdajšia pedagogika (inak na Sk sa so živými príkladmi pozostatkov minulosti stretávam na občasných návštevách ešte relatívne pravidelne - bohužiaľ - pričom svoje tvrdenie nevzťahujem na rodičovské, ale všeobecne) nazýva "čiernou".
Ale nazad ku nám. Na začiatku školského roka sa rodičia stretnú spoločne s triednym učiteľom/-kou na rodičovskom združení, aby sa dozvedeli všetko potrebné a organizačné pre začínajúci školský rok. Prvé dva roky sa nám predstavovali i pridelení pedagógovia jednotlivých predmetov, ale po zvážení ich hektického presunu z triedy do triedy sa vedenie školy tento rok rozhodlo, že zrušia uvítaciu štvanicu kolegov. Je to vcelku pochopiteľné, keďže naše gymnázium má odhadom 24 a viac tried, čo pre niektorých učiteľov znamenalo maratónsky beh medzi dvoma vskutku rozľahlými budovami.
Ak je spoločné stretnutie potrebné opäť, lebo sa napr. organizuje lyžiarsky zájazd či iné väčšie akcie, stretnú sa obe strany nanovo. Čo sa týka jednotlivých žiakov a ich správania či známok počas roka, sú návštevy rodičov čisto individuálne. Dvakrát do roka sa organizujú celoškolské (tak ako to ja volám "speed dating") rodičká. Vtedy začína kolobeh 10-minútových rozhovorov medzi príslušnými učiteľmi a zákonnými zástupcami žiaka. Asi dva týždne predtým donesú deti domov nahlasovacie formuláre a my vpisujeme svoje možnosti a predstavy, ku komu chceme ísť, načo dotyčný učiteľ ešte odklepnuté stretnutie potvrdí svojim podpisom.
Nie je to nič výnimočné, ak v hlavných predmetoch nezískate vami vytúžený termín, lebo napr. dieťa zabudlo načas odovzdať papier, lebo je napr. veľký záujem o toho-ktorého učiteľa, lebo hviezdy nestoja na vašej strane, lebo...
Ja som sa poučila hneď po premiére mne dovtedy nepoznaného systému. Jednak že som si neuvážene naplánovala všetky termíny jeden za druhým a po druhé, nepoznala som ešte skutočné rozmery bežeckých tratí medzi jednotlivými kabinetmi či triedami, kde sa rozhovory uskutočňovali a ani nevedela, ako náročné je zosúladiť moje predstavy s realitou.
Oficiálne prebiehajú rozhovory medzi 17:00 a 20:00. V desaťminútových intervaloch. Osobne by som si zatiaľ vystačila aj s piatimi, čo sa čisto Michaela týka. Zvyšok je väčšinou príjemný debatšág o ... nesmrteľnosti chrústa a ťažkom živote pedagóga, lebo keď sa učitelia taktne snažia naznačiť tému problémov v synovej triede (o ktorých my, rodičia, viacmenej vieme) vždy spomeniem, že i ja pracujem s deťmi a mnohé je mi známe z vlastnej praxe.
Po chodbách školy zatiaľ behajú žiaci dobrovoľnicí (a vlastne i pri vchode majú jedno pevné stanovisko) a za minimálny poplatok ponúkajú občerstvenie rodičom a učiteľom. Koláče, obložené chlebíky, jednohubky. Vyzerá to síce lákavo, ale ja sa z princípu a pre istotu posilním radšej doma, nech mi v tichu miestnosti neškŕkajú v bruchu žaby hladošky.
Okrem spomínaného som zažila i akcie, kde staršie ročníky prezentovali svoje ročníkové práce väčšinou na tému, týkajúcu sa ochrany životného prostredia či agitácie na podporný školský projekt v Afrike.
Po svojej prvej skúsenosti už rozhadzujeme termíny spolu s Michaelom lišiacky premysleným systémom. Vie, že mi medzi jednotlivými dejtingami musí nechať desať minút voľna, aby som v kľude stihla presun na nové miesto. Ak u nejakého učiteľa termín nezískam, nelámem si tým hlavu. Je dosť rodičov nováčikov ale i tých ostrieľaných, čo si svoje termíny nesprávne naplánujú, resp. vopred neprediskutujú s deťmi správnu taktiku, tým pádom sa im všetko poposúva smerom dozadu alebo sa z objektívnych príčin predsa len nemôžu dostaviť. A tak sa vždy vyskytne nejaká medzera, do ktorej sa, ak mám šťastie, vtesnám.

Po 20.hodine je ďalšia príležitosť, ak si načas vpíšete do poradovníka  vyveseného na dverách svoj želaný termín a učiteľ má čas, predsa len získať desať minút pre seba. Ak učiteľ nemá tú možnosť zostať dlhšie, zostáva posledná alternatíva a to prihlásiť sa na pohovor vrámci oficiálnych konzultačných hodín, ktoré poskytuje každý pedagóg raz do týždňa v rovnaký deň, v rovnakom čase.