V Bavorsku sa na konci prvého ročníka rozdávajú vysvedčenia, na ktorých nestoja známky, ale slohová práca na tému "žiak a jeho správanie na jednotlivých predmetoch".
V tom našom sa zjavila i zmienka o "temperamentnom" mládencovi. A práve na túto vetu som myslela, keď sme išli (pár rokov dozadu) na prechádzku.
Pravidelne som sa pozastavovala nad tým, že sa nášmu juniorovi ústa za tých takmer sedem rokov nezodrali.
Ku každému kamienku, lístočku, konáriku, ale i stavebnému štýlu a farbe auta mal i v oný deň nejakú tú pripomienku. Ale on ju nielen vyslovil, to by nebol on - on ju i tak umelecky podchytil a vložil do svojho prejavu dušu rodeného divadelníka.
Nuž a keď ten jeho preslov nejavil príznaky blízkeho konca (dá sa to odpozorovať z intenzity nádychov), otočila som sa ku nemu a vravím: "Ku tebe raz príde nejaký pes, a tak ťa kusne do tej tvojej prdelky, že toľko rozprávaš..."
"Ale mama, on môže kusnúť do prdelky i teba! Ty ju máš väčšiu, tam z toho bude mať viac."
"Kdeže, on si vyberie tú mladšiu a mäkšiu, nie starú a tvrdú!"
Po tejto vete na mňa pozrel, naklonil hlavu do boku a ja som hneď vedela, že mi opäť raz pripomenie nejakú z tých múdrostí, ktoré sa mu pravidelne pokúšam vštepiť do pamäťových buniek na ďalšiu cestu životom.
"Mama, nezabúdaj, ženám sa nemá nikdy hovoriť, že sú staré!"