Keď kvitne vonku orgován, spomeniem si na svojho deduška. A jeho náruč plnú kvetov. Biele, fialové, ružové. Zbožňoval ich prenádhernú vôňu a rád ju rozdával. Len čo kríky rozkvitli, stávala sa ich farebná krása prvým úlovkom na jeho každodenných prechádzkach okolím. Nikdy ju nezabudol natrhať a zaplniť ňou všetky vázy v ich malom dvojizbovom byte. So zvyškom sa rád podelil. Časť šla rodine, časť známym. Nech spraví radosť i im.
Aj mňa brával so sebou na dlhé prechádzky, a tak som s ním z času na čas zbierala kvety lipy na čaj, alebo šípky. Niekedy zašiel na hríby, len už nezistím, či do lesa alebo ich kúpil na trhu od
hribárov. Ležali a rozvoniavali potom nakrájané na novinových papieroch po celej spálni. Až kým sa správne nevysušili. O ich ďalšie využitie sa postarala babička.
Včera som sa ja vybrala na púpavu (na orgován si netrúfam, bo nepoznám miestne pokuty). Nechala som sa navnadiť pred niekoľkými dňami či týždňami príspevkami na nete o príprave púpavového medu.
Návod vyzeral jednoducho a ja som ako prvé usilovne počítala sťaté hlávky kvietkov na slnkom zaliatej lúke do tristo. Úvodná, orientačná stovka bola najťažšia. Zľava bol Isar, sprava kopec, zhora
Oskar a pri nohách mi bzučali okrídlené expertky na med s imaginárnymi vedrami. Oni vedia presne ako naň... teda na ten nefalšovaný. Sú to halt profesionálky. Lúka bola plná rôznych kvetov, a
preto ma nechali na pokoji. Nebola som im hodná straty žihadla. Zato ja som nasilu presťahovala niekoľko lúčnych obyvateľov o pár kilometrov ďalej (priznám sa, boli i straty na životoch
...).
No a doma som opäť aj trochu experimentovala a zdá sa, že som vyrobila púpavovú, karamelovú kocku. Na druhej strane, ten pohár, v ktorom práve odpočíva, vyzerá farebne veľmi efektne, takpovediac
dekoračne oku lahodiac. Prípadne by sa obsah v kombinácii s obalom dali svojou váhou a hutnosťou výhodne použiť aj vrámci sebaobrany.
Nevadí, snáď sa bude dať lízať. Kocka, nie pohár! Ak ju, samozrejme, predsa len nepoužijem ako skrášlovač prostredia. Ale najprv si sadnem na balkón a pokúsim sa ju vychutnávať, keď už som
toľko času investovala do jej tvorby. Popritom sa budem pozerať na orgovány pod našim balkónom. Keď idem okolo nich, zakaždým sa pristavím a plným dúškom si ku nim privoniam.
Môj orgovánový deduško sa zaisto na mňa zhora usmieva.
A už sa teším na experimenty s bazou. Prvé kvety sa pomaly rysujú v kríkoch. Možno sa mi tentokrát podarí vyrobiť bazovú slivovicu namiesto sirupu, ktohovie...
Takže: nech žijú experimenty!!! A nech ich prežijú experimentátori!
11.5.2011
