Stála som na dvore s kolegyňou, keď ku mne pristúpil neznámy, tmavovlasý chlapček.
- Zatiaľ ma babka neprišla vyzdvihnúť, ale ja nebývam odtiaľto ďaleko, tak asi pôjdem sám domov.
Netušila som, z akého dôvodu prišiel práve za mnou. Jeho tvár som v rýchlosti nedokázala nikam priradiť. Pomyslela som si, asi patrí do triedy mojich prvákov a asi ma parkrát zahliadol, keď som ich prišla vyzdvihnúť, nuž si ma sám zvolil za spoľahlivú kontaktnú osobu (ako to v podobných situáciách vštepujú deťom rodičia).
- A ty môžeš chodievať sám domov?
- Neviem.
- Ok, tak inak ... už si niekedy išiel sám zo školy domov?
- Nie.
- Bývaš tu na blízku?
- No musím ísť po tamtej ulici - ukazoval rukou - až kým neprídem ku križovatke. Tam zabočím do (pričom povedal názov) ulice a idem ďalej až ku nášmu domu.
- Tak sa dohodneme, že zostaneš ďalších 10 minút na dvore a potom uvidíme. Možno sa babka niekde zdržala, alebo ide z opačnej strany. Keď ťa tu nenájde, bude mať strach.
S mojim návrhom súhlasil a pobral sa bezstarostne zahrať si s chlapcami futbal.
Ubehla ďalšia polhodina a on stále postával v bránke.
Teoreticky to nie je moja starosť, zaoberať sa nevyzdvihnutými, cudzími deťmi, no nedalo mi.
Zašla som ku nemu.
- Poď ideme ku riaditeľke. Nenechám ťa tu samého. Ty chodíš do prvej triedy, že?
- Nie, ja som druhák. Z 2a.
- Super, tvoja triedna je ešte tu, tak zájdeme za ňou.
Zaklopala som na dvere, vysvetlila situáciu a mala pocit, že ňou je dosť zaskočená. Lenže viac som nemohla pre neho spraviť. Odišla som so zmiešanými pocitmi.
Asi o hodinu na to sme sa opäť stretli v triede.
- Vieš, možno ti pripadá, že som zaujala odmietavý postoj.
- Priznávam, zdalo sa mi to celé akési divné.
- To je ten chlapec, o ktorom som ti rozprávala včera. Rodičia sú v rozvodovom konaní. Veľmi komplikovaná situácia. Mama je za peknú, babka ho nezvláda. Jediný, kto má naozaj snahu, je otec, ale mama mu zabraňuje v styku s dieťaťom. Iba z trucu. Dvakrát do týždňa ho smie brať na futbal a to bolo dnes. V tom momente som naozaj nevedela, čo robiť. Bála som sa zavolať mame, či skutočnosť, že otec nevyzdvihol syna, nepoužije proti nemu.
Nakoniec sa to vysvetlilo.
Nielen prečo otec nevyzdvihol syna (šlo o nedorozumenie), ale i prečo učiteľka reagovala ako reagovala.
Ľúto mi je iba chlapca, ktorý - zdá sa - bude ešte dlho doplácať na nevyriešené spory svojich rodičov.
22.10.2017