Niekedy sa jedna o osudové rozhodnutia a toto patrí zaisto medzi jedno z nich. Veľakrát som sa pri tejto destinácii dočítala, že nestojí zaveľa. Že si ju turisti často volia ako miesto, kde sa na kurzoch v príjemnom teple a za prijateľný peniaz učí angličtina - pozostatok z čias britskej kolónie. Popritom "navštívia" maltézskych rytierov, spravia si výlet na ostrov Gozo, ktorý je tajným tipom pre vyznávačov letných diskotékových party a môžu ísť domov ... Tak nejako zbežné zhrnutie v skratke.
Keď sa z Malty pred pár rokmi vrátila moja kamarátka, pridala do listiny sťažností aj nespokojnosť s hotelom. Ale na zlý hotel môžete naraziť aj v tom najvychytenejšom letovisku, a tak som jej ponosy brala s rezervou. Zvíťazila zvedavosť.
V období, keď sme sa rozhodovali, ktorú časť sveta zmapujeme tentokrát, som dokončovala Dade dedhmiu, a tak som si navrávala, že program už mám viacmenej určený a trochu ho oživím výletmi po Malte. V duchu som si nahovárala, že mi stačí i priestranný balkón a pekný výhľad na more. Čo čert nechcel (a odvtedy si radšej tajné priania nahováram inak), na druhý deň pobytu ochorel Michael. Tri dlhé dni ho trápili 40°C horúčky, nuž som naozaj väčšinu času trávila na balkóne s výhľadom na more a usilovným písaním. A varením čaju, zrážaním teploty, prikladaním octových obkladov.
Malta ma prekvapila hneď po príchode. Tentokrát v negatívnom slova zmysle. Nepamätám si, že by som niekedy v živote videla v našich zemepisných, rozumej európskych, šírkach niečo pre mňa (osobu, čo neleží týždeň nečinne na pláži) tak bezútešné, špinavé a rozpadávajúce sa. Teda zdorazňujem slovíčko "IBA" bezútešné, ba až spustnuté, čo neohlodal zub socializmu (Bulharsko som navštívila až po Malte), iba teplo, morský vzduch a vietor.
(Rotunda v meste Mosta, jedna z odporúčaných pamätihodností - oplatí sa vojsť dovnútra)
Jedinou svetlou výnimkou bolo snáď len hlavné mesto Valletta so svojou dych vyrážajúcou históriou. Počas jeho návštevy však prepukla Michaelova choroba, a tak sme si miestne skvosty nedokázali poriadne vychutnať.
Prvýkrát sa mi po obchádzke ostrovom stalo, že som za celý pobyt nevidela jediný obytný dom, na ktorý by som radostne ukázala: tak tento sa mi naozaj páči! Hoci treba brať do úvahy, že ostrov je maličký, plochou menší než mnohé veľkomestá. Ku skľučujúcemu dojmu (určite má na mnohom svoj podiel i synova choroba) prispelo poznanie, že oni na ňom nemajú jediný poriadny lesík. A kde nie sú stromy, tam ja trpím. V prospektoch sa síce nejaký hajík spomínal, aj sme šli autobusom kolo propagovaného miesta, no stromov nikde (Bulharsko má aspoň tie). Práve preto si myslím, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o nevydarený žart.
Hotel v lokalite Bugibba, St. Paul`s Bay vyberal i tentokrát muž.
Zameriava sa na recenzie návštevníkov z overených stránok a tam ho zaujala informácia, že Dolmen ma najlepšiu kuchyňu na okolí. Možno je to i pravda, no vďaka chorobe sme nestihli
vyskúšať konkurenciu, tak neviem objektívne posúdiť. Dolmen je obrovitánsky komplex, čo zistíte najneskôr pri vydaji jedla v miestnej megareštaurácii. Šumí a hemží sa to tam ako v úli, že človeka
s veľmi dobrým sluchom i chuť na jedlo prejde . Čím som staršia, zisťujem, že niečo podobné už nie je pre mňa. A nie je to o rozmaznanosti (kto číta moje blogy - tie táborové - vie, že sa
uspokojím aj so spacákom pod stromom). Ja si chcem jednoducho vychutnávať ticho, kľud a rodinnú atmosféru. A pravdupovediac, tieto bufetové "všeho-stoly" ma už po troch dňoch ubíjajú. Môžu byť
akokoľvek krásne naaranžované, ale zatiaľ (tu musím pravdivo spomenúť, že posledný hotel v Alcudii na Malorke túto vetu vyvracia) sa nikdy nevyrovnali chuťovo majstrovstvu kuchárov vo vychytených
miestnych reštauráciách. A ak chce človek spoznávať cudzie kraje, mal by i stravu nejako nakombinovať tak, aby aspoň raz ochutnal jedlo mimo hotela! V odporúčanej domácej reštaurácii.
Cestovanie - za jeden z plus bodov hodnotím polohu hotela. Kúsok za ním sa nachádza autobusová stanica, lepšie povedané: konečná a zároveň vychodzia stanica. Malta patrí ku tzv. trpaslíčim štátom, je len o čosi menšia než mesto Bremen v Nemecku a autobusovými spojeniami sa dostanete lacno takmer všade... aaale!
Tie spojenia sú často hviezdicového typu, čiže kombinovať či spájať jednotlivé konečné body sa dá iba veľmi obmedzene. Ku tomu sa pridá problém s nasledujúcim nezávideniahodným fenoménom: ak bývate niekde ďalej od východzej stanice, môže sa vám stať, že stojíte na zastávke dlhú dobu a iba (najprv sklamane, neskôr i nahnevane) hladíte na preplnené autobusy, ktoré okolo vás bez záujmu prefrčia a vôbec na plánovanej zastávke nezastavia. Obdivujem domácich, ktorí musia cestovať autobusom, že si nevybíjajú zlosť na turistoch ... byť miestnym obyvateľom a nedostať sa ani po hodinách čakania domov nie je veru sranda. (Tí aspoň raz "nekonečným čakaním popálení" to riešia zaisto autami.)
Nuž a po troch dňoch horúčok a držania stráže pri posteli sme si s mužom rozdelili šichty pri synovi a na striedačku (doobeda/poobede) spoznávali osamote ostrov. Mohli sme voliť iba tie spojenia, kde sme si boli istí, že sa načas dostaneme zasa nazad.
Posledný deň bol syn opäť zdravý, a tak sme sa odvážili na výlet na susedný, vraj zelenší ostrov Gozo (67km²). A on bol naozaj zelenší než Malta (tým pádom pre mňa krajší), ale i dosť veterný.
Na jeho obchádzke nás sprevádzal jeden postarší miestny obyvateľ a hoci sa o mužoch v jeho rokoch vraví, že toho nenarozprávajú veľa, tak tento bol zaisto výnimkou, čo potvrdzuje pravidlo.
Rozprával bez prestávky. Navyše bol i vtipný. Takže nám fajne spríjemnil výlet.
Okrem hl. mesta Victoria Rabat sme navštívili i Ġgantija-Tempel, jedno z najstarších pozostatkov ľudských sídiel na svete (viď foto).
Bohužiaľ, ako som sa minule v TV správach dozvedela, formácia Azure Window už neexistuje v podobe, v akej som ju kedysi odfotila. Zvetrala a 8.3.2017 sa zrútila do mora.
Ak mám zhodnotiť dovolenku na Malte čisto za seba, tak potvrdila to, čo stojí pre neznalých zašifrované v katalógoch - keby sme tam nešli, o nič by sme neprišli.
Vrátila by som sa jedine do Valletty, ak mi niekto sprístupnil spolu s odborným výkladom miestne paláce a múzeá. Teda iba a len kvôli histórii.
(Victoria Rabat)