Včera som opisovala príhodu s Brunom. Nuž a presne tento chlapec sa o dve hodiny neskôr stal hlavným protagonistom ďalšej vzrušujúcej scénky.
Bol pozvaný na návštevu ku Cedricovi, ktorého mama sa rozhodla, že najprv vyzdvihne syna, nechá ho v kľude doma robiť úlohy, cvičiť na kontrabase a pred skončením družiny vyzdvihne aj mladšieho zo škôlky a spolu s nim sa stavia po Bruna. Tak sa i stalo.
Okrem nej v tom istom momente prišli po deti i ďalšie dve mamy z mojej skupiny. Jedna z nich takisto priviezla so sebou svojho druhorodeného, druhá brala domov dvojičky. Takže deti bolo nakope požehnane. Rozumej 7. Ak teda nerátam všetky ostatné, ktoré pobehovali kade-tade po školskom dvore a pred bránou. Vtedy si ale Bruno spomenul, že si hore zabudol rukavice. Spýtal sa ma, či smie ešte po ne zbehnúť. Odvetila som mu, nech sa ponáhľa. Práve som sa rozprávala s mamou dvojičiek na dôležitú tému a zabratá do rozhovoru som nevenovala pozornosť zvyšku tlupy. A to sa už oni pobrali na cestu domov. Zostala so mnou iba mama G&C, aby sme dokončili načatú tému, pričom ich chcela hneď potom dobehnúť, keď nás zrazu prekvapil veľký krik.
Na ulici sa, našťastie, šíri rôznymi smermi do nekonečna, takže uši ľahšie znášajú Brunove neprekonateľné frekvencie a bubienky nepraskajú hneď po prvej slabike.
"Katarína, oni zmizli a mňa tu nechali!!!"
Hrôza v jeho očiach automaticky vyvolala úsmev na mojej tvari. Panicky pobehoval na mieste ako vyplašené, nahlas pípajúce kuriatko, ktoré hľadá mamu sliepku.
"Katarína, rýchlo im zavolaj, nech sa po mňa vrátia. Veď ja neviem, kde bývajú!"
Vzala som ho za ruku a kľudným hlasom chlácholila, že ak zájde spolu so mnou za roh, tak ich zachvíľu i sám uvidí a môže bez problémov dobehnúť.
Keď som sa vrátila ku mame dvojičiek, s úsmevom od ucha k uchu mi vraví: "No to je dobré ... ona príde extra po Bruna do školy a domov odchádza iba s jeho taškou."
(Aby nedochádzalo ku zbytočným nedorozumeniam - Cedricova mama je naozaj VZOROM nielen spoľahlivej, ale i kooperatívnej matky a presne ako ju si prajem mať do budúcnosti všetkych rodičov - ale je zároveň príkladom toho, že i tým najlepším "se chybička vloudí...")