· 

Tá detská

...a nevinne krásna.

Pamätám si na niekoľko detských záchvevov svojho srdiečka.

Prvý krát prejavil o mňa záujem akýsi neznámy chalanisko a spomínam si, ako som sa červenala aj pod kolenami. Obaja sme boli vo veku predškolskom... S mojim deduškom som chodievala na tenisové kurty pri "Jame" v Bratislave. On si s kamarátmi išiel zahrať karty, mne kúpil v Jame zmrzlinu - najlepšiu to pochúťku tohto druhu v Bratislave tých čias!

Ja som sa ponevierala okolo smejúcich sa chlapov, sediacich na lavičkách nad ihriskom, počúvala neznáme kartárske výrazy, a keď ma radostné zvolania výhercov jednotlivých kôl omrzeli, zišla som ku hráčskym kurtom a prizerala sa tenisu.

V ten deň sa mi za chrbtom znenazdajky zjavil spomínaný chlapec. A ja, nevinná to deva, ktorá na zapaľovanie lýtok mala ešte času a času, som sa necítila bohvieako poctená jeho pozornosťou. Po chvíľke som sa radšej vrátila ku deduškovi a veselé komentáre jeho partie o prvej láske mi nanovo vháňali červeň do tváre.

V škole sme si padli do oka s Lackom. Vôbec si nepamätám, čím ma očaril, ale muselo to na mňa urobiť veľký dojem, keďže nám to spolu klapalo tuším dva alebo tri roky.... Sedeli sme zaľúbene v jednej lavici a tajne sa držali pod stolom za ruky. Aj do kina na pravidelné stredňajšie, družinové predstavenia za 1 Kčs sme sa dokonca vodili celkom verejne za ručičky...

Potom som sa zaľúbila do fešného bratranca z druhého kolena. Rodinné zväzky ma nezaujímali. Stále som bola malá žaba, ktorú očaril úsmev fotomodela a veľká motorka. Teda veľká ani nebola, ale v mojich očiach nadobudla obrovské rozmery. Rozvážal nás všetkých drobcov po dedine a ja som strááášne trpela, keď sa usmieval na druhé dievčatá...

No a posledná detská láska, ktorej svedkom som stala pred asi 7 rokmi, bola nežná romanca môjho syna. Zahľadel sa do svojej vyvolenej v škôlke. Bola to láska neopätovaná, jeho voľba totižto padla na dievčatko, ktoré chodilo do vedľajšej triedy. Napriek tomu moje dietko snívalo iba o ňom. Dva a pol roka mu bol verný napriek celému zástupu fanyniek. Keby som to nevidela na vlastné oči, neuverím!

Každý druhý deň rozprával zbožne, aké pekné šaty malo oblečené, keď sme ho náhodou stretli na ulici, zabudol dýchať a prechádzal do jemne červeného odtieňa...

Raz ráno vstal a hovorí mi: "Mama, nebuď ma, mal som krásny sen...ja ho chcem dosnívať. V mojich očiach je Carlotta. Práve sa za mňa vydávala. Mala nádherné biele šaty... a po bokoch mala veľké gombíky. Mala si aj ty ten sen v svojich očiach? Videla si ju?"

Musela som ho sklamať. Nádherné šaty a nevestu v nich videl iba on.

Ešte dlho potom spomínal svoju prvú veľkú lásku.

Nuž a teraz mám doma junáka na štartovacej línii smer "Puberta" a dievčatá sú už dlhšiu dobu tabu téma. Tak uvidíme, ktorú nám raz domov privedie. Ktorá sa nakoniec za neho vydá :-D

 

2.3.2016