A predviedli nám prvú lekciu thai čítania - jedálny lístok.
Z Bkk sme leteli do Phuketu. Pristáli sme asi o 17:00. Na letisku nás už čakal minibus a čvirikajúci operenci plus saunová facka s aspoň 35 stupňami.
Cítila som sa ako v exotickom pavilóne zoologickej záhrady so zvukom nastaveným na absolútne maximum. Bohužiaľ sa už stmievalo, takže cestu z ostrova na pevninu sme vnímali iba čiastočne a ako pod narkózou. Dokopy sme boli na nohách asi 23 hodín.
Cieľ našej cesty bol Khao Lak. Recepcia nášho hotelového komplexu sa nachádzala vonku pod strechou. Privítali nás výborným koktailom, ale ja som chcela hlavne do postele. Už za tmy sme prechádzali botanickou záhradou s prenadhernými omamnými vôňami. Túto vetu si vynásobte desiatimi a a dostanete sa približne na tú úroveň, čo sme každým nádychom vťahovali do našich únavou otupených nosov.
Číslo nášho bungalowu som si pre istotu odfotila.
A zapamätala, že za deviatkou idú dve ťavy.
Thajsko a jeho zvyky
V Thajsku sa pri stavbe nového domu nezabúda ani na duchov. Tých, ktorí boli pri stavbe vyhnaní z pozemku.
Majiteľ domu si ich musí udobriť a zabezpečiť im náhradné ubytovanie.
Domčeky duchov, neznalým pripomínajúce honosné vtáčie búdky, nájdete všade.
Pri ich stavbe treba dodržať niekoľko dôležitých pravidiel:
Duchovia musia bývať východne alebo južne od nového domu a jeho tieň nesmie padnúť na ich príbytok - halt domáci si ich rozmaznali...
Čas na postavenie príbytku duchov sa presne vypočítava- z astrológie. Vzorce nemám, sú prísne tajné.
Kolaudácia musí prebehnúť do 11:00 doobeda, aby duchovia mohli už v kľude obedovať vo svojom.
Počas slávnostnej ceremónie sa duchom dávajú dary- jedlo a nápoje:
ryža, kokosové orechy, banány, mäso, čaj, dokonca celé bravčové hlavy.
Po odovzdaní darov treba už iba dúfať, že sa duchom v novom obydlí bude páčiť a nebudú šikanovať majiteľov domu.
Jeden dobre vychovaný duch sa stará o dobro domu a chráni ho pred nešťastím.
Moderní duchovia pijú i coca colu, samozrejme cez slamku a nepohrdnú ani balíkom chipsov.
Jedna z thajských múdrostí vraví:
"Kto veľa premýšľa a vie, nemá nič zo života."
V Thajsku sa takmer všade vyzúvajú topánky - predovšetkým však v budhistických centrách, internetových kaviarňach, v príbytkoch Thai, atď. Vždy som všade sliedila po nohách prítomných, či sú obuté, či vyzuté, aby som sa nedopustila priestupku voči miestnym zvykom...
Thajsko si vyslúžilo prezývku "Krajina úsmevu" vďaka vždy priateľskému a usmievavému výrazu tváre obyvateľov tejto krajiny. Pre turistov nie je ľahké, zorientovať sa vo všetkých možných verziách úsmevov (yim), ale v sprievodcovi Thajskom bolo uvedených 13 základných foriem ako napr.:
* yim thang nam taa - "som tak šťastný, až by som plakal"-úsmev
* yim suai - smutný úsmev
* yim chin chin - úsmev víťaza porazenému
* yim häng - "viem, že ti dlžím peniaze, ale momentálne žiadne nemám"
* atď.
Thai sa usmievajú i vtedy, keď sa našinec pozerá vážne. Úsmev má totižto zjemniť napätie, chrániť medziľudské vzťahy a udržovať harmóniu v spoločnosti.
Preto sa ani turistom neodporúča ukázať svoj hnev, treba jednoducho zostať kľudným v každej situácii.
Ich životná filozofia je založená na: Sanuk- Sabai-Suay.
Sanuk znamená zábavu.
Sabai - ťažko sa prekladá jedným slovom - príjemný, pocit pohody, pohodlia.
Suay - pekný.
Thai sú estéti. Vytvorili si kult krásy. Svojou filozofiou "Tu a teraz" sa podriadili svojmu postaveniu v spoločnosti. Znamená to pre nich, že sa snažia spraviť to najlepšie z možností, ktoré
majú a nezaoberajú sa budúcnosťou. Preto ako jeden z mála národov netrpia ani strachom z nej.