Môj malý Francúz je riadne číslo. Rožky vystrkuje pravidelne, no dnes aspoň dvojnásobne. Tým, že vie písať, čítať, počítať, často sa pri prváckych úlohách nudí, napriek tomu, že ku tým regulérnym dostáva extra zadania pre druhákov. Dnes mu pani učiteľka zabudla pridať, takže o to väčšia nuda a demotivácia pri písaní P. Nuž začal vymýšľať. Všimla som si, že od istého riadku nechával naschvál M-A-X-I medzery medzi jednotlivými slovami.
- Počúvaj, pravidlo vraví, že medzera má byť na veľkosť malíčka.
- Nie, pani učiteľka nám vravela na veľkosť ukazováka - a hneď ho tam prikladal na názornú ukážku. Ale ukazovák nechcel spolupracovať podľa jeho predstáv.
- Pomýlil som sa. Ona spomínala palec.
Lenže ani jeho hrúbku neodhadol správne.
- A ešte pani učiteľka vravela, že kto chce, môže si vypomôcť ceruzkou - a rýchlo vyberal tú najhrubšiu, čo zahliadol v peračníku.
To už som sa začala smiať. Lebo ani tá ho nezachránila ... a nos rástol a rástol ...
- Už si spomínam, ona vlastne povedala dve ceruzky!
