Asi pred 10 dňami dostali deti domácu úlohu z matematiky, s ktorou nik nedokázal pohnúť. Všetci sa svorne zhodli, že niečo podobné na vyučovaní nepreberali. Preto som rozhodla, že zadanie vynechajú a ja na druhý deň požiadam učiteľku, aby im ho spolu s riešením ešte raz poriadne vysvetlila. Ak sa jedná o jednotlivcov, poradím i ja, ak ale vidím/vycítim, že celá skupina je mimo, prenechávam výklad triednej, keďže je to jej povinnosť. Deti spokojne pokračovali ďalej, ale nie Karin. Patrí medzi ctižiadostivých lenivých. To znamená, že robí poctivo všetko, čo musí, ale nič naviac.
Ak sa jej chce, tak sa zatne a snaží sa dôjsť úspešne do cieľa hneď v družine. Ale je tak zanovito tvrdohlavá, že si - v konečnom dôsledku - v istých situáciách sama sebe stojí v ceste. Hoci musím pripustiť, v porovnaní s prvou triedou sa o dosť zlepšila. Lebo na viacerých príkladoch pochopila, ako mám v mnohom predsa len pravdu, aj keď si to nie je vždy ochotná verejne pripustiť. Ale aspoň už z princípu neodvrkuje na všetko vzdorovito "Nie!" a snaží sa väčšinou riadiť mojimi dobre mienenými návodmi na zdolanie prekážok a problémov.
V ten deň prišla po ňu mama o čosi skôr. Karin sa odmietla zbaliť. Namiesto toho zahlásila, že chce úlohu dokončiť u mňa. Nuž sa s mamou dohodli, že ona zbehne zatiaľ do obchodu nakúpiť a za pol hodinu sa stretnú na dvore. Karin ale zrazu neskutočne tlačil čas, kvôli tomu sa nedokázala na nič poriadne sústrediť, čo ju automaticky vyhecovalo do takej zúrivosti, že sa priam zajakávala, ako lapala po dychu v prúde krokodílych sĺz, udierajúc päsťou na lavicu a dookola opakujúc, že riešeniu stále nerozumie. Oči mala po chvíľke červené ako angorák.
Naveľa-preveľa som ju utíšila. Trochu sa i pousmiala, keď som jej vysvetlila, čo si asi tak môže myslieť mama, keď si pred pár minútami videla dcéru v úplnej pohode a zrazu príde dolu s rozmočenou tvárou, akoby jej niekto nehorázne ublížil.
Keď som na druhý deň mame vysvetľovala, čo sa stalo, iba sa pousmiala, nič si vraj nevšimla a nadôvažok zahlásila: "Ja viem, po kom to má." Priznala, že sama skoncovala s podobnými výbuchmi pred pár rokmi, keď sa jej kolega po istom incidente spýtal, či je normálna...
Na záver musím iba dodať: som rada, keď sa niektoré ´matko-katkovské´ príhody takto rýchlo a bezproblémovo vysvetlia.
18.12.2016