Ak vám prichodí zaťažko názov vysloviť, môžete si pomôcť i jeho skratkou: Whakarewarewa
Jedná sa o geotermálnu aktívnu oblasť a sväté miesto Maoriov - alebo najdôležitejšiu atrakciu kúpeľného mesta Rotorua. Nachádzajú sa tu aktívne gejzíry, ktoré už v dávnej minulosti priťahovali pôvodných obyvateľov a dnes vyhrievajú väčšinu domácnosti v meste.
Prechádzku večerným mestom podfarboval nárazový zápach pokazených vajec - teda typický sprievodný znak síry. Tri normálne nádychy, štvrtý smradľavý. Stále dookola.
Do areálu s gejzírmi sa dalo ísť so sprievodcom každú hodinu. Samozrejme, že sprevádzali Maori, ktorí dvakrát za deň pripravujú i kultúrny program pre turistov. To obedňajšie predstavenie
ponúkali zadarmo.
Takéhoto programu sme sa už zúčastnili v Aucklande, a keďže sme potrebovali ísť ďalej, vzdali sme sa opakovania na tomto mieste (hoci ja by som si ho rada pozrela ešte raz - na posvätnom mieste
má zaisto inakšiu, autentickejšiu atmosféru).
My sme na našej obchôdzke vystihli veľmi vtipného sprievodcu - a možno boli takí všetci Maori - aspoň na mňa pôsobili veľmi dobráckym a vyrovnaným dojmom.
Jeho meno nepatrilo ku tým, ktoré si človek zapamätá na prvýkrát:
"Volám sa Hapatapatepetupo (na priblíženie mnou vymyslené), ale volajte ma jednoducho: Hapatapatepetupo. Prosím, choďte iba po vyznačených chodníkoch, nechcem, aby ste sa stali ďalšou
atrakciou nášho parku!"
Mal tým na mysli horúce gejzíry a jedinečnú možnosť uvariť sa v nich.
V parku sa nachádzal i príbytok s vtákmi kiwi- národným znakom Zélandu (od neho bola Novozélanďanom odvodená prezývka "Kiwi"), ktoré sa vo voľnej prírode dožijú úctyhodných 40 rokov - teda tie operence. Samozrejme nás sprievodca zaviedol i ku nim. Keď sme vyšli z tmavej miestnosti, spýtal sa nás: "Kto videl jedného kiwi?"
Prihlásilo sa pár účastníkov exkurzie.
"Kto videl dvoch??" - opäť sa zdvihlo niekoľko rúk.
"Kto videl troch???" - neprihlásil sa nik.
"To je o.k., lebo my máme iba dvoch!"
Ak si správne pamätám, títo vtáci sú skôr samotári, ktorí sa pred ľuďmi schovávajú.
V parku postavili i názorné príbytky Maorov. Na fotografii vidíte sprava doľava spálňu, obývačku a špajzu so safe-om v jednom, kde si ukladali zlato.
Ďalšia fotka je z tanečného vystúpenia domorodých obyvateľov - boli to veľmi príjemné, melodické piesne doplnené tancom a známymi výrazmi tváre - vyplazený jazyk a vypleštené oči - mali nepriateľom nahnať strach, alebo na nich zapôsobiť. Hneď som si kúpila jedno CD na pamiatku.
Maori nemali písmo, a tak všetko vyjadrovali rezbami. Tri prsty, tak často zobrazované v ich rezbách, znamenajú narodenie, život a smrť (alebo posmrtný život).
Vo Whakarewarewa sa nachádza i jediná drevorezbárska akadémia pôvodného umenia na NZ. V rámci prehliadky nás zaviedli i do nej.
Čo sa reči týka, majú Maori (podobne ako Indiáni) v jednom slove vyjadrenú celú vetu.
Preto predpokladám, že názov v úvode je pravdepodobne nejakou krátkou básničkou...