Rodos je hlavným ostrovom súostrovia Dodekanéz a počtom slnečných dní patrí medzi najslnečnejšie regióny Európy.
Rozloha: 1398 km²
Z okna našeho hotela v meste Rodos sme dovideli na turecké pobrežie. Bývali sme na veternej strane ostrova, čo som v konečnom dôsledku zhodnotila ako vynikajúci výber. Na pláži povieval celý čas príjemný vetrík a v spojení s neutíchajúcim šumom mora odvial ruch z ulice smerom ku moru. A ako príjemný bol, som zistila až o čosi neskôr, keď sme sa v jeden deň vybrali na prechádzku popri pobreží. Odšliapali sme si to až k najsevernejšiemu cípu mesta a vlastne celého ostrova. Od tohoto bodu nastalo úplné, priam neuveriteľné bezvetrie, čo niektorým isto vyhovuje, nie však mne. U mňa sa vtedy začína prejavovať "fóbia kuraťa z rozžeraveného grilu".
Už v predprípravách na dovolenku sme si naštudovali, že hlavné mesto sa pýši jedným z najkrajších a najzachovalejších stredovekých mestských centier v Európe, zaradených UNESCOm na listinu svetového kultúrneho dedičstva, čo môžem iba potvrdiť. Na prvej výskumnej prechádzke mestom sme sa k nemu neprepracovali, lebo sme sa, neznalí prostredia, vybrali obkľukou. Ale po zmapovaní okolia nám už nič nebránilo, vychutnať si krásnu atmosféru v uličkách za hradbami. Pripomínalo mi to putovanie labyrintom, teda ak neodoláte ako ja hlasu bočných uličiek.
Do historického centra som sa zaľúbila na prvý pohľad a kto sa spýta mňa, kam na Rodose, má odpoveď istú - jednoznačne hlavné mesto. Každý večer máte o zábavu postarané, môžete si vyskúšať, či uprednostňujete veterné alebo záveterné pláže, no a čo sa výletov po ostrove týka, ste vlastne v strede, pretože všetky cesty vedú po pobreží a autobusová doprava začína a končí v Rodose-meste.
Ceny v priamom centre sú dosť vysoké a obchodníci sa bijú o každého zákazníka. Do stupňa, keď mi podobná doternosť začína byť nepríjemná (a to v tých časoch ešte kríza v Grécku neprepukla). Kto chce trochu ušetriť, môže sa napr. dobre a lacnejšie najesť i na periférii.
A ku tejto známej farebnej atrakcii zamieri snáď každý výletnik.
Lindos je "biele mestečko" na východnej strane ostrova. Cestou v autobuse som sa opäť presvedčila, že náš konečný výber letoviska bol viac než správny. Väčšina miest, ktoré sme mali možnosť z autobusu zazrieť, boli čisto turistické centrá a ako ja tvrdím, chýba im "duša". Našťastie ju Lindos má a očaril ma takmer ako hlavné mesto.
Uličky Lindosu boli úzke a kryté po celej svojej dĺžke bielym plátom pred pálivými lúčmi slnka na spôsob nekonečného slnečníka (aspoň tak to zostalo v pamäti mne), takže v priamom a nevelikom centre sa dalo príjemne prechádzať. No akonáhle ste z nich vyšli, cítila som sa aspoň ja ako v peci. Pláž mali veľmi príjemnú, takú romantickú... teda ak si odmyslíte to telo na tele... Predpokladám, že hotely neboli v tomto historickom centre, ale v okolitých zálivoch, takže dostať sa na zastávku k centru je možné síce autobusmi, ale potom je to nevýhoda chodiť hore dolu kopcom, bo priamo do centra autobus nejde.
(pohľad do jedného z dvorov miestnej taverny)
Akropolis sa týči vysoko nad mestom. Na jeho návštevu si prichystajte do balíčka prvej pomoci riadnu dávku vody (!) a do ruky berte široký slnečník.
Ak sa rozhodnete pre výstup po vlastných, rátajte so slimačím tempom. Našťastie sme synovi na cestu hore prenajali jedného somárika. Nuž i ja som sa mohla viesť, veď jeho pohonič ma stále prehováral, ale ja som odmietla trápiť toho živého, nemého tvora svojou váhou.
Napriek pekelným horúčavám sa návšteva romantického Lindosu isto oplatí. Ak sa preň rozhodnete i vy, pribaľte si do výbavy plavky&Co. My sme si ich vzali so sebou a zaplávali si v zátoke priamo pod mestom.
Na prieskumnej ceste ostrovom určite nevynechajte Údolie motýľov! Je asi 5 km dlhé a neskutočne osviežujúce. Pre návštevníkov je sprístupnených asi 1,5 km. Vraj má oficiálne tri vstupy (my sme prešli dvoma) a podľa toho, kde začnete, kráčate dolu kopcom alebo hore kopcom. Po drevených schodoch, za sprievodu žblnkotajúcej vody. A v závislosti od obdobia pozorujete veľa alebo pomenej jeho zákonom chránených obyvateľov.
Tak ako nasledujú po sebe obrázky, tak sme i my postupovali od vstupnej brány v spodnej časti údolia až po svieži zelený raj v jeho hornej časti..