Madeira

Ostrov kvetov - tak takéto označenie si vyslúžila Madeira a potvrdzujem, že plným právom. To, čo u nás horkoťažko a za pomoci čarodejníckych zaklínadiel a rôznych hnojív pestujeme v kvetináčoch, tu rastie popri ceste ako burina.

Podľa turistických sprievodcov sa na Madeire vynikajúco darí viac ako 700 druhom domácich a udomácnených rastlín, ktoré vďaka tamojšiemu podnebiu kvitnú počas celého roka.

Takmer sme v deň D zmeškali odlet, lebo na trati smer letisko robili práve nejaké úpravy. Aj chuť na prvoaprílové vtipkovanie ma v tých rozhodujúcich minútach prešla.
Že pristávame na vulkanickom ostrove, som videla už z okienka lietadla a stopercentne sa spoliehala na schopnosti a rokmi nadobudnuté skúsenosti pilota, ktorý podľa mojich predstáv i o polnoci v spánku ovláda dĺžku krídla mohutného stroja a palubné prístroje mu zasa správne ukazujú vzdialenosť od špicatých skál, čo sa už neraz zahryzli do kovovej konštrukcie podobných vtákov. Miestna pristávacia plocha bola zaradená medzi desať najnebezpečnejších na celom svete a pre zvýšenie bezpečnosti v roku 2000 na mohutných pilieroch predĺžená aj smerom do mora.

Hlavné mesto Funchal (funšal) má pre turistov pripravených hneď niekoľko atrakcií.
Opäť som raz nažhavila fotoaparát na najvyššiu prípustnú pracovnú teplotu, keď sme prechádzali známou Santa Maria Street. Uličkou dverí. Nejako takto je pomenovaná i na vstupnej tabuli. My sme ju však objavili z opačného konca, šli sme pôvodne popri mori, nuž mi chvíľu trvalo, než som pochopila, že to nie jedny, dvoje pomaľované dvere predo mnou, ale celá paleta od výmyslu sveta. Dokonca sme objavili i viaceré 3-D stvárnenia.

Stačí, ak sa dostanete ku miestnej, centrálnej tržnici Mercado dos Lavradores a od nej je to už iba kúsok. Galéria dverových dielok zdarma, ktorú nevynechá žiaden turista. A presne tak isto si každý turista povinne prehliadne aj bohatú a lákavo pestrofarebnú ponuku na spomínanom trhu (úplne prvý obrázok je práve stade).

Hlavné mesto získalo svoje meno vďaka hustému porastu fenikla. Keď sem dorazili prví dobyvatelia, našli ho rásť všade. Medzi verejnosťou je populárne i označenie amfiteáter. Vychádza zo spôsobu rozloženia príbytkov nad morom.

V roku 2000 v ňom spustili do prevádzky ďalšiu raritu - lanovku, ktorá končí v Monte, vilovom mestečku. Na jej konci si môžu turisti pozrieť tropickú a botanickú záhradu.

Lanovka premáva aj ponad spomínanú Santa Maria Street.

Keďže popis v našom sprievodcovi nesedel so skutočnosťou, prepásli sme botanickú záhradu, ale o to viac sme si to vynahradili na jednej z najznámejších atrakcií mesta - zjazde ulicami v prútených košoch či sánkach.

O bezpečnosť posádky sa starajú dvaja sánkovodi. Tradične sú zaodetí do biela. Na začiatku ťahom uvedú prútené sane do pohybu a ďalej ich podľa potreby stáčajú zákrutami v uliciach mesta, ktorých asfalt je na celej trase vyleštený ako zrkadlo. Niekde letíte dolu kopcom rýchlejšie, vtedy i piloti naskočia na drevenú konštrukciu za vašimi chrbtami, inde transportu napomáha ľudská sila. O zábavu je každopádne dokonale postarané.

Ponta de São Lourenço a levady.
O vzniku a pôvode Madeiry si môžete spraviť približný obraz na jej najvýchodnejšom cípe. Táto neveľká časť ostrova je svedectvom časov vulkánových a to v priereze skál.
Pred očami sa k nebu vypínajú bralá s nádhernou farebnou škálou od žltooranžovej cez červenohnedú až po havraniu čiernu. A keďže príroda je silná čarodejka, sem-tam rozhodila do tohoto nehostinného prostredia na spestrenie niekoľko ďalších farebných doplnkov v tvare odolných kvietkov.

Na rozdiel od severu ostrova tu takmer nezaprší, preto tento kus zeme pôsobí na pozemšťana asi podobne ako kedysi Mesiac na Neila Armstronga.
Na začiatku prašnej cesty nad nami visel mrak. Asi vycítil, ako nerada kráčam pod tropickým slnkom, keď najvyššia bylina na širokom okolí mi siaha do výšky kolena, takže dobroprajne poskytne tieň maximálne môjmu palcu na nohe - a tak prvá časť trasy bola pod mrakom príjemne znesiteľná.

Keď sme sa s jazykom po kolená vyštverali na posledný kopčisko (a veru dychčali i okoloidúci turisti), vyšlo slniečko. A ja napriek tomu, že som si slávnostne sľúbila, že na spiatočnej ceste už nevytiahnem fotoaparát ani keby ma akokoľvek svrbeli prsty, lebo tých 568 fotiek okolia mi musí bohate stačiť ... nuž tak ja som zasa neodolala a fotila nanovo. Tentokrát za asistencie Oskara z oblohy.

Madeira nie je ostrov stvorený na plážovú dovolenku. Pláž na nej totižto neobjavíte, často ani vhodný prístup k moru. Teda nie v tom zmysle, ako si mnohí podobnú dovolenku predstavujú. Maximálne v Calhete nájdete istú neveľkú náhradu s pieskom, ktorý každoročne miestni dovážajú z Maroka. Ale pri hotelových bazénoch sa, samozrejme, slniť môžete. (Zato bungee-jumping by ste mohli skákať takmer zovšadiaľ.)
Madeira je ostrov vhodný na turistiku pre tých, čo netrpia závraťami z výšok. A túto sme si dostatočne užili i my. Prešli sme na piatich výletoch po vlastných asi 80 (a viac) kilometrov.

I keď sa tento ostrov na prvý pohľad zdá neschodným (i domy tu stoja na bralách a nad priepasťami ako chalúpky na stračích nôžkach), predsa len sa dá toho veľa prejsť. A to vďaka systému levád. Levady sú vlastne prepracovaným zavlažovacím systémom, ktorý si Madeirčania vymysleli pred stovkami rokov, aby pomohli zavlažovaniu plantáží na juhu. Vodu vedú zo severa ostrova, kde prší často a prepracovaným rotačným systémom ju prideľujú tam, kde prší zriedkavo. Ak si správne pamätám, je to dokopy 2500 km vodných kanálov. Popri nich vedú na mnohých miestach sprievodné chodníky na ich udržiavanie, ktoré sú sprístupnené i turistom. Často sú tieto chodníčky 20-30 cm široké, pričom z jednej strany tečie voda levadou pri kolmom brale a zo strany druhej hľadíte do 300 metrovej priepasti pod vami. A keď idete vavrínovou džungľou, kde to práve mierne mrholí, je to zážitok na dýchanie zhlboka.

My sme si podľa sprievodcu vyhliadli levady tri a to v rôznych častiach ostrova. Výber sme prispôsobili veku nášho juniora.
Prvá viedla vavrínovou džungľou, na druhej nás prekvapili tunely. Čítala som o nich v knižkách, ale nejako som prehliadla, že tentokrát budú i na našej trase. V tom prípade sa odporúča baterka ako dôležitý doplnok výbavy. Prečo - to sme zistili, keď sme si do zbierky suvenírov v absolútnej tme odniesli s mojim mužom typle na hlave - on z prvého tunela, ja z toho druhého. Ono sú niekedy tak nízke, že si počas prechodu nimi môžete doslovne bozkávať vlastné kolená.

Espetada - mäso na špízi musíte aspoň raz na Madeire ochutnať - v originálnych reštauráciách majú v strede stola konštrukciu na uchytenie kovových tyčí - mäso prevažne teľacie, ku tomu hranolky, šalát a kocky z kukuričnej múky - najčastejšie sa platí za váhu, takže komu zachutí, môže neobmedzene doobjednať - labužníkom sa odporúčajú reštaurácie v Estreito de Camara de Lobos.