Nie, nemusíte narýchlo listovať Snehulienkou, aby ste zistili, ktorý zo sedemčlennej zostavy bol najstarší. Trpaslík, čo mám na mysli ja, sa vzťahuje na štátny útvar republikový. Bo štáty s rozlohou menšou ako 1000 km² sa označujú za trpaslíčie. V Európe ich máme dokopy šesť a ja som si na svoje konto dnes pripísala tretí v poradí. Ku Monacu a Malte pribudlo slnečné San Marino.
No než sme sa nespočetnými serpentínami prepracovali ku tejto tabuli, za ktorou sa rozprestiera ca. 61 km² s asi 33.000 obyvateľmi, navštívili sme najprv niekoľko iných turistických lákadiel v oblasti Rimini.
Naša GPS-hlásateľka sa opäť raz riadne zapotila, kým nás správne doviedla do jednotlivých čiastkových cieľov.
Santarcangelo di Romagna
Toto neveľké mestečko kúsok od Rimini odporúčala jedna webová stránka a keďže ležalo na našej trase, zastavili sme sa, aby sme si odfotili ďalší z hradov z bohatej zbierky rodu Malatesta.
V podstate je väčšina týchto vnútrozemných mestečiek miniatúrna a ich čaro si vychutnáte, keď do nich zavítate mimo obednej siesty. Vtedy sú sťa vymreté. Predpokladám, že najkrajšia je podvečerná atmosféra, ale to sme zasa po celodennom labzovaní vyšťavení my. Santarcangelo ale stálo na samom vrchu našej listiny, a tak sme jeho obyvateľov zastihli v raňajšom ruchu.
Nasledujúci z hradov Malatestov sa nachádza vo Verucchio a letmú zástavku v ňom tentokrát zvolila hlava rodiny. Pri prejazde kopcovitou krajinou som rozmýšľala, ako dlho si zachová tú
šťavnatú zeleň všade navôkol.
San Leo
Ak sa i vy rozhodnete spoznávať tunajšie čarovné okolie, určite nevynechajte návštevu majestátneho hradu San Leo. Patril pre zmenu konkurenčnému rodu Montefeltro. Vypína sa na brale vo výške 600m.
A klobúk dolu pred všetkými cyklistami, ktorí sa kilometer po kilometri štverajú miestnymi serpentínami ku jednotlivým hradom pod pálivým pohľadom Oskara.
No a teraz do San Marina
Presne tak, ako ma predvčerom očarilo Urbino, očarilo ma dnes San Marino.
Je priam neuveriteľné, že začiatky tohoto malého trpaslíka siahajú do roku 301 a je teda pravdepodobne najstaršou republikou sveta, ktorá si i napriek dvom vojenským inváziám (1503 a 1739) zachovala svoju suverenitu a neutralitu.Z letmého čítania histórie potvrdzujem, že sa zaisto oplatí preštudovať si ju i podrobnejšie.
SM nepatrí do EÚ, ale za platidlo si i tak zvolilo euro. Patrí k najbohatším krajinám sveta, bez štátnych dlhov. Nie je mestským štátom, ako si mnohí nesprávne myslia. Úradným jazykom je taliančina, pričom vraj takmer každý z obyvateľov vďaka turistom ovláda ešte aspoň jeden svetový jazyk plynulo. (Predavačka v najvyššie položených suveníroch San Marina spustila na kupujúcu plynulú ruštinu. Ja som to tušila, že s ruštinou raz spravíme dieru do sveta! Tabuľa "Gavarime pa rusky" - je tu (a nielen tu) na každom kroku.)
Na hrebeni Monte Titana (739m), ktorý je vidno už z diaľky, sa vypína miestny magnet. Pri prejazde kopcovitou krajinou som sa posádky v aute nahlas spýtala, či ten kúsok zeme vôbec bol obdarený nejakou riekou. Neskôr som si prečítala, že v nej dokonca dve pramenia a ďalšie dve ňou pretekajú.
San Marino si 10% svojho BIP vylepšuje vydávaním poštových známok pre zberateľov, a tak som si na pamiatku i ja nejaké prikúpila. A pri ich výbere zodpovedala i na svoju druhú otázku ... áno, aj v San Marine občas sneží. V zime totižto teploty klesnú i pod 0°C. Pohľadnica so zasneženou vežou na Monte Titano bola toho jasným (a podotýkam nefejkovým) dôkazom.
Kdesi v sprievodcovi odporúčali vyviesť sa hore lanovkou. Tým, že ešte sezóna nie je poriadne rozbehnutá, hoci turisti i tak behajú kade-tade a hlavne všade, sa nám podarilo úplne v pohode zaparkovať auto na najvyššom možnom parkovisku. Túto možnosť hodnotím po priamej skúsenosti ako najideálnejšiu, keďže voľných miest tam bolo habadej. V strede sezóny by som asi na šetrenie nervov, benzínu a času volila predsa len tú lanovku.
Vrámci motkania sa uličkami nás s Michaelom zaujali jedny hodiny. Zostali sme so záujmom stáť pred ponukou miestneho obchodíka a živo diskutovali o ich fascinujúcom vzhľade a fungovaní. Popritom som s hrôzou zistila - preboha, pozor! medzi hodinami a prstom nie je žiadne perfektne vyleštené sklo!!! - a to už ku nám zozadu pristúpil predavač. Podľa informácie z úvodu sa nám i on prihovoril plynulou nemčinou. Vysvetlil, že sa jedná o precízny Da Vinciho model. V jeho trpezlivej a ochotnej komunikácii som vôbec nevybadala snahu niečo stoj-čo-stoj predať, ale podeliť sa (s neznalými) o vedomosti. Nuž a keďže ja už som svoj suvenír, pohľadnice a známky kúpila o čosi vyššie, tak sme sa mohli iba slovne poďakovať za ochotu v rozšírení obzoru.
