Človek by si myslel, že taká konečná zmluva by čisto teoreticky mala byť aspoň 5x prekontrolovaná - spredu, zozadu, zhora, zdola, než ju pracovníčky notariátu s čistým svedomím prepošlú stránke na podpis. Hlavne teda keď sú za túto činnosť tou stránkou platené...
Značný podiel na hlúpnutí ľudstva podľa mojej mienky nesie práve moderná technika. V tej mojej zmluve zmenili kompetentní na strane 4 jednu vetu (pričom vôbec netuším, ako sa dopracovali ku jej prvotnému zneniu, ktoré vôbec nezodpovedalo skutočnosti, lebo garáž vôbec nebola nijako poistená) a zabudli ju potom dopísať do konca. Na strane 8 zasa došlo ku nejakej chybe v tlači, čím časti asi troch viet nebolo vidno.
Darmo sa neskôr snažili v odpovedi na môj mail asi trikrát dokola ospravedlniť, že by sa niečo podobné nemalo stať. No nemalo! A viem, o čom píšem. Sama som v predošlej firme do nemoty kontrolovala obsiahle texty predajných akcií. Ako jastrab som striehla na všetky bodky, čiarky, mäkčene, ypsilony v desaťnásobne obsiahlejších textoch.
Nakoniec som predsa len obdržala, čo som mala. S papiermi som zašla ku notárovi - otcovi svojho žiaka - a tento štvrtok spečatila kúpu svojim podpisom. Jeho overenie ma vyšlo na 53 €. Lacnejšie než opakovaná cesta do Bavorského lesa.
V piatok som previedla peniaze na účet bývalého majiteľa. Poďakoval sa za informovanie a milo ma privítal v kruhu obyvateľov svojho rodiska/bydliska.
Včera sme sa s mužom vybrali na obhliadku pozemku a zároveň vyzdvihnúť kľúče od garáže. Počasie nám neprialo tak, ako by som si želala. Hmla sa dala krájať nožom, čím inak nádherné okolie pôsobilo dosť nehostinne, pochmúrne. Krátko pred cieľom sme sa ešte stavili na veľtrhu "Fertighäuser" v Passau a poprechádzali sa centrom mesta na sútoku Dunaja, Innu a Ilzu. Myslím, že v jeho uličkách sa budem v budúcnosti rada prechádzať.
Nerátalo som s tým, že sa mužovi pozemok zapáči na prvý pohľad. Sama som si ho kedysi predstavovala o kus väčší. Alebo inak rozvrhnutý. Bo pôvodne som ho plánovala ako priestor pre (pohyblivý) tiny house. Až o kus neskôr presedlala na pevný minidomček.
Na druhej strane - vzhľadom na rozlohu nášho terajšieho bytu - sa jedná o takmer štvornásobné rozšírenie revíru. I keď na druhej strane rozloha príbytku bude v konečnom dôsledku menšia než tá súčasná. Plne zodpovedajúca súčasnému trendu minimalizácie. Snahe vytriediť zo života nepotrebné veci, zbaviť sa zbytočností a koncentrovať sa na podstatnejšie radosti života.
Predošlý majiteľ ma počas prvej obhliadky na konci októbra v podobných úvahách podporil. Jeho deti sú dospelé, stoja na vlastných nohách, blúdia kdesi svetom a stodvadsať metrov štvorcových, ktoré kedysi pre ne vybudoval, využívajú so ženou iba spolovice. Zvyšok stojí ľadom.
Potom pospomínal pár známych, ktorí sa na staré kolená vracajú nazad do rodiska, bo ich omrzel hluk a ruch veľkomiest. On sám pracuje pre akúsi firmu v Hamburgu a ako obchodný cestujúci má na starosť Bavorsko a Rakúsko, ale vraví, že tri dni v severnej metropole mu absolútne stačia na presýtenie sa mestským frmolom. Potom prchá domov. Do ticha hôr. Do sýtej zelene.
Muž bol nadšený predovšetkým garážou.
- Opäť sem dáš zapojiť elektriku a potom sa v nej dá aj bývať! Teda občas prenocovať. Takú peknú a čistú garáž som ešte nevidel. Ani kvapka oleja na zemi. Vnútri v živote nestálo žiadne auto. Podlaha vykachličkovaná, steny obložené drevom! A navyše i okno. Rozlohou je ako menší karaván!!!
Veď áno, i mňa kedysi okamžite zaujal jej idylicky pôsobiaci obrázok v inzeráte na internete.
Následne sme všetko pofotili a pozemok - pľac pre dom - pomerali. Zistila som, že moje dovtedajšie skice môžem vzhľadom na prevýšenie/sklom pozemku (a dve prístupové cesty) hodiť do koša.