Veľmi dlho som zvažovala, ako si vlastne predstavujem svoje budúce bydlisko.
Čo naozaj nevyhnutne potrebujem a čo je úplná zbytočnosť?
Tiny house, autarkový dom, drevenica? S pivnicou či bez? Stavba poschodová? Prízemná?
Tieto a podobné otázky ma prenasledovali deň čo deň.
Začala som navštevovať veľtrhy, zháňala dostupnú literatúru, zaujímala sa o ponuku seminárov na príslušnú tému. Každá nová informácia z netu mi priniesla minimálne desať nových impulzov. Podnetov na prehodnotenie situácie. Päťkrát, desaťkrát, tisíckrát.
Každý deň som zvažovala pre a proti. Brala do rúk ceruzku, aby som vylepšila svoj predošlý pôdorys. Do poslednej minúty som verila, že výsledný vzhľad (odobrený odborníkom/architektom) bude mojim vlastným výtvorom.
Ctižiadosť však musela ustúpiť výške finančných prostriedkov. Lepšie povedané nasledujúcim plánom. Lebo zatiaľ pevne dúfam, že sen neskončí iba pri dome...