Ako dieťa som zbožňovala opekačky pri ohníku. Tejto záľube som prepadla snáď hneď pri prvých plameňoch, ktoré kúsok po kúsku oblizovali slaninku na konci palice, aby ju zmenili na chrumkavú lahôdku a nakoniec o ňu prišli, pretože na opačnom konci palice som sedela a slintala ja.
Ako deti si nás adoptovali dve slobodné sestry s veľkou záhradou. Teda mňa a brata. Jedna z nich bola kolegyňou mojej mamy a z nás sa stali (prižmúrením úradných očí) neter a synovec.U tiet bolo
treba vždy niečo porobiť. Sliepky nakŕmiť, Belka vyvenčiť, ale i konáre orezať, vinič postrihať, drevo nasekať. A preto sa pravidelne stávalo, že nepotrebné, hmotné pozostatky odrobenej práce,
ktoré mali v sebe nejaký dobre horiaci, bezpečný základ, skončili v záhrade na kope a večer sa príležitostne opekalo. Ich slaninka chutila famózne, hmmm.
O pár rokov neskôr som pri táborových ohníkoch a ohniskách okrem jedenia cvičila i svoje hlasivky a za sprievodu gitary sme spievali a jedli takmer do skorého rána. A pekne vyúdení sme zaspávali
s plnými brušiskami.
Rada spomínam na tie bezstarostné časy. Len škoda, že dnešné špekačky už nechutia ako kedysi. A nemyslím si, že na vine sú moje starnúce chuťové poháriky.
Nuž a teraz sa snažím túto krásnu atmosféru pri táboráku sprostredkovať aj svojmu synovi. Máme trochu sťažené podmienky tým, že u nás sa skôr opeká nad pahrebou z uhlíkov v grile. Otvorené ohne
sú väčšinou zakázané. Chýba mi ich čaro.
Preto rada využívam možnosť na našej detskej farme, kde sa z času na čas opeká pri klasickom, nefalšovanom táboráku.
Aj počas ktorýchsi veľkonočných sviatkov, keď deti hľadali vajíčka a čokoládky od Osterhaseho-zajaca sa organizovalo následné grilovanie a opekanie. Okrem grilwurstov a naloženého mäska sme
robili i Stockbrot. Neviem, koľkí z vás ho poznáte.
Prvýkrát som tento názov počula práve na farme, keď sme pred pár rokmi plánovali narodeninové oslavy aj pri ohni a jedna z tamojších pracovníčok sa nás spýtala, či budeme robiť aj "Stockbrot". V
momente som si to pretransformovala do formy, akú som dovtedy poznala zo Slovenska - napichnem chlieb na palicu a opečiem ... , pretože Stock je palica, Brot zasa chlieb.
V deň opekania som potom zostala prekvapená, keď mi vysvetlili, že ich Stockbrot je vlastne cesto, ktoré sa omotáva na palicu a opeká nad pahrebou. Cesto sme tým pádom nemali.
O čosi neskôr sa mi naskytla príležitosť konečne vyskúšať, ako táto výborná pochúťka chutí.
Základ (existuje niekoľko receptov):
400 g múky, 1/2 čaj.lyž. soli, 2 čL prdope, 50 g margarínu, 1/8 L mlieka
Ďalej môžete prichutiť bylinkovým korením (oregáno, tymián, bazalka), cibuľkou či kúskami prerastenej slaninky alebo šunky. Z prísad vypracujte cesto. Keď je hotové, odoberte potrebnú časť do ruky a ušúlajte asi do dĺžky 20 cm. Ďalej potrebujete hrubšiu palicu, okolo ktorej cesto špirálovite omotáte, pričom jeho koniec nastoknete na špic palice. A opekáte.
Ďalšie recepty:
1 kg múky, 500 ml teplej vody, 2 balíky kvasníc, 1 čL soli
Vypracovať cesto, nechať odstáť 5-6 hodín na chladnom mieste, ešte raz dobre premiesiť.
Pikantná verzia: 1 kg múky, 2 balíky kvasníc, 3 a 1/2 čaj.lyž. soli, 3 a 1/2 pol.lyž. olivového oleja, 500 ml teplej vody, prichutiť kmínom alebo feniklom, koriandrom a 2 strúčiky roztlačeného cesnaku.
A ja už len dodám: dobrú chuť!
Kedysi som recept doniesla na naše slovenské letné tábory s deťmi. Odvtedy ma už päť- šesť rokov pravidelne v prvý deň vítajú pozdravom:
- Ahoj Katarína, budeš i tento rok robiť Stockbrot?
A pôvodná, zoznamovacia dávka stúpla odvtedy na päťnásobnú!
