Moja babička bola vychýrená kuchárka a cukrárka široko-ďaleko na okolí. Ak si správne pamätám, robila to istú dobu i profesionálne, ale po ťažkej operácii sa musela vzdať tejto inak dosť namáhavej činnosti. A tak vypekaním a varením rozmaznávala všetkých susedov na okolí, keď sa u nich schyľovalo ku všakovakým rodinným oslavám počnúc meninami, cez narodeniny, kary, krsty či svadby. No a, samozrejme, nevynechala ani nás, svoju rodinu. Pravidelne to u nej nádherne rozvoniavalo. Nebolo víkendu, čo by nám nevykrúcalo nosy a my sme nepriberali z jej dobrôt.
Raz sme ju chceli spolu s mojim bratom prekvapiť, a tak sme sa rozhodli na môj podnet upiecť jej tajne k narodeninám koláč. Úplne prvý koláč nášho dovtedy ešte krátkeho života... a iba pre ňu. Mala som asi 13-14 rokov, takže brat mínus dva.
Recept sme si vyhľadali v kuchárskej knihe podľa dostupných domácich ingrediencií a bez akýchkoľvek skúseností či rád dospelých sme písmeno po písmene zdolávali úplne sami tajomstvá pečenia. Okrem nás nebol totiž doma nik. Spoliehali sme sa predovšetkým na gény, teda na tú časť, ktorú sme čisto teoreticky zdedili po nej.
Náš výtvor nebol opticky žiadnym krásavcom. Skôr naopak. Patril do kategórie tých chudších, nekrémových, tvarovo by možno niekomu pripomínal mapu Malorky alebo iného ostrova, ale podstatné je, že nezhorel ani on, ani byt neutrpel žiadnu ujmu a my sme ho zmorení, no o to šťastnejší niesli babičke ako malý, ale o to vzácnejší darček.
Bohužiaľ netuším, ako chutil, avšak predpokladám, že dobre, pretože oslávenkyňa ho zjedla úplne sama (s hrdosťou sme sa pozerali, ako si z neho odkrajuje stále ďalší a ďalší kúsok) a viem, že sa veľmi preveľmi tešila nášmu prekvapeniu k narodeninám.
A týmto jej posielam sladkú pusinku do nebíčka : A babička, nerozmaznávaj tam anjelov svojimi dobrotami! Aby nepribrali. Musia totiž zostať štíhli, inak ich krídla neunesú!
Vynikajúce košíčky
Túto lahôdku z výbornej kuchyne mojej babičky som zbožňovala už ako dieťa. Nielenže chutí fantasticky, ale pri pohľade na košíčky sa stopercentne nasýtia i vaše oči.
Na ich prípravu potrebujete najprv vymiesiť cesto z 28 dkg hladkej múky, 8 dkg mletých orechov, 21 dkg sany (z pôvodného receptu, dnes dostanete v obchode napr. palmarín), 11 dkg práškového cukru a trochu prášku do pečiva.
Cesto môžete upiecť vo formičkách alebo v papierikoch na pečenie.
Zatiaľ čo sa pečú košíčky, pripravte si z čerstvých vajec základ na obe polevy.
Na prvú ušľahajte nad parou 5 žĺtkov so 4 veľkými lyžicami práškového cukru a vanilkou. Miešajte, kým zmes nestuhne a miešajte ďalej až do vychladnutia. Nakoniec pridajte podľa chuti trochu rumu.
Žĺtkovú plnku rozdeľte rovnomerne na upečené košíčky a opäť nad parou vyšľahajte 5 bielkov s 20 dkg práškového cukru. V pôvodnom recepte mám síce zadané 30 dkg cukru, ale niekedy sa stačí uskromniť.
Bielkovú polevu lyžicou naneste na žĺtkovú a nakoniec ozdobte roztopenou čokoládou.
PS. minule som na žĺtkovú polevu nakrájala plátky jahôd a po ochutnaní som sa rozhodla, že túto inováciu použijem i nabudúce.
