Naše ďalšie kroky mierili do Álp, na jazero Königssee. Opäť sme so sebou vzali i Anku. Zabudla som, kto nám naň poskytol tip, ale týmto mu dodatočne vyjadrujem vďaku. Krátko pred Salzburgom sme zišli z diaľnice a vydali sa južným smerom. Očami sme hltali krásu majestátnych veľhôr vôkol nás.
Jazero je osem kilometrov dlhé, 1250 metrov široké a studená voda v ňom s hĺbkou takmer dvesto metrov má kvalitu pitnej. Nachádza sa ukryté medzi strmými, vysokými alpskými vrchmi národného parku
Berchtesgaden, ktoré sa kolmo zvažujú priamo k brehu. Jediný možný prístup autom je práve zo severu, od dedinky Königssee. Ďalej sa ide loďami s elektromotorom, ktoré neznečisťujú krištáľovo
čistú vodu.
Na zastávke St. Bartholomä sa môžete posilniť v reštaurácii loveckého zámku a spraviť si zdravotnú prechádzku okolitým lesíkom.
Na konečnej s názvom Salet je okrem reštaurácie druhé, menšie jazero Obersee a štyristo metrový vodopád Röthbach.
Okamžite sme sa rozhodli pre plavbu po najjužnejší cíp. Približne v jej polovici lodivod nečakane zastavil náš dopravný prostriedok, vybral odniekiaľ krídlovku a tóny, ktoré na nej vylúdil, sa odrážali od náprotivnej echo-steny späť k nám ako čarovná ozvena. Pozdrav horských víl a škriatkov. Pri toľkej nádhere mi nabehli zimomriavky.
