Artikel mit dem Tag "Tretiemu chlieb"



Iné · 02. November 2020
Keď som niekedy v roku 2012 zverejnila prvý diel trilógie, čítal si niekoľko strán z úvodu pripravovanej verzie i môj spolužiak Marek. V tých časoch bol majiteľom jednej veľkej a známej firmy, ktorá pravidelne spolupracovala so zahraničím.

Európa · 07. Oktober 2018
Naše ďalšie kroky mierili do Álp, na jazero Königssee. Opäť sme so sebou vzali i Anku. Zabudla som, kto nám naň poskytol tip, ale týmto mu dodatočne vyjadrujem vďaku. Krátko pred Salzburgom sme zišli z diaľnice a vydali sa južným smerom. Očami sme hltali krásu majestátnych veľhôr vôkol nás. Jazero je osem kilometrov dlhé, 1250 metrov široké a studená voda v ňom s hĺbkou takmer dvesto metrov má kvalitu pitnej. Nachádza sa ukryté medzi strmými, vysokými...

Iné · 18. Juli 2018
O pomoc som poprosila kamarátku Gabiku. Obe sme si čo-to v Mníchove preskákali a navyše Gabika úspešne prezentovala aj niekoľko fotovernisáži v miliónovom meste na Isare a na univerzite LMU vyhrala dokonca akúsi súťaž pre nádejných fotografov. Ona sa s tým fotoaparátom snáď už narodila. Alebo tiež dostala do kolísky ako dar od sudičiek :) Pôvodne sme uvažovali nad výletom do Álp. Podľa predpovedí počasia sa však "Manitu" dažďa a mrakov rozhodol skrížiť...

Iné · 09. Juli 2018
Predovšetkým Tante Clara blízkemu okoliu pravidelne pripomínala, ako veľmi trpím za jedným stolom s falošnými „vegetariánmi“. Porušovali sme základné pravidlá opakovanou konzumáciou salám a paštét a približne raz za dva-tri mesiace i nejakého vareného kúska mäsa, ale inak sme sa mu úspešne vyhýbali. Na môj vkus vynášala Tante Clara na verejnosť aj veľa privátnych vecí z kuchyne svojich zamestnávateľov. Ona a ktorýkoľvek držiteľ butlerského diplomu...
Iné · 09. Juli 2018
Po predchádzajúcich turbulentných týždňoch nasledovalo chvíľu pokojné obdobie. Časom som sa presvedčila, že rodina, do ktorej som sa dostala, teda lepšie povedané Philipova vetva, patrí v Mníchove naozaj medzi tie zámožnejšie. „Ja k nim nakupovať nechodím. Načo aj? Neponúkajú nič zaujímavé pre moju peňaženku,“ prezradila mi zhovorčivá Tante Clara, pričom živo gestikulovala rukami nad pracovnou doskou kuchynskej linky, kde práve dokrájala zeleninu do...
Iné · 08. Juli 2018
„Už si zvážila, kedy si zbehneš domov vybaviť papiere?“ spýtala sa ma na konci novembra Laura. „Mali by sme sa presne dohodnúť, aby si sa stihla vrátiť načas späť.“ Posledné prázdniny v roku sa rodinka chystala stráviť na ostrove Mauritius a ja som si konečne chcela vybaviť na Slovensku potrebné víza. Správnejšie povedané, podať žiadosť o ich pridelenie. „Povedz, kedy presne letíte vy, aby mi brat zistil, či a ako je vtedy otvorený konzulát. Ak áno,...
Iné · 07. Juli 2018
„Katja, je mi ľúto, ale trochu som ti zafarbila v práčke oblečenie,“ zaklopala Laura na dvere suterénnej izby a v rukách držala viacero kusov z mojej výbavy. Predtým žiarivo biele veci sa odrazu na mňa usmievali v silne ružovom odtieni. „Rodina naozaj potrebuje vyškolené oko Tante Clary, ktoré správne podelí materiál a farby,“ pomyslela som si v duchu. V ten večer výnimočne prala Laura.
Iné · 07. Juli 2018
Stredajší rozhovor prebehol mierovo a podľa predstáv Tante Clary. Laura sa zachovala diplomaticky a z neskoršieho podrobného opisu jej oficiálnej zamestnankyne som si vypočula, ako sa jej viackrát ospravedlnila, zdôraznila, ako veľmi si vážia jej prácu, ako si ju na radosť rodičov obľúbili deti a aká je pre nich všetkých nenahraditeľná. Ak Tante Clara predostrela nejaké ďalšie požiadavky, museli sa na niečom dohodnúť, pretože u nich naďalej zostala pracovať.
Iné · 05. Juli 2018
Zvyšok týždňa sa niesol v netrpezlivom očakávaní víkendu. Laura nás dvakrát s deťmi zobrala na nákupy do mesta. Najprv som spoznala Schwabing a malé, útulné obchodíky, o existencii ktorých sa bežný turista zvyčajne nikde nedočíta, alebo iba náhodou. Nestoja v žiadnych knižných sprievodcoch, sú ukryté v spletitých uličkách mimo hlavných tepien mesta, nenájdete o nich najmenší záznam v historických archívoch, pretože im chýba ten správny vek – dobrých...
Iné · 05. Juli 2018
Posteľ v novej rodine bola dosť mäkká, čo v doslovnom preklade znamenalo, že kohokoľvek spiace telo sa na nej pravidelne zviezlo do jej stredu, a navyše i pri najmenšom pohybe nepríjemne vŕzgala, ale patrila iba mne. Získala som dokonca do výbavy menší televízor. Stal sa mi súkromným, suterénovým učiteľom nemčiny zadarmo. Ja som ponúkanú možnosť prijala, ako sa patrí. Pozorne som po večeroch sledovala nielen filmy, ale i rôzne diskusné relácie, vypisovala si...

Mehr anzeigen