Keď som niekedy v roku 2012 zverejnila prvý diel trilógie, čítal si niekoľko strán z úvodu pripravovanej verzie i môj spolužiak Marek. V tých časoch bol majiteľom jednej veľkej a známej firmy, ktorá pravidelne spolupracovala so zahraničím.
A tak sa rozhodol, že mi prehovorí do svedomia. Aby som sa zamyslela nad staťou, kde opisujem geografické znalosti nemalej časti obyvateľov Nemecka. Bo on - žijúci na Slovensku a v Čechách - vie predsa lepšie než ja posúdiť, ako dobre svet pozná Slovensko. Vraj nech zbytočne nepreháňam. Bo jeho zahraniční partneri jeho polohu poznajú. Kedy ju ale spoznali, si už podľa všetkého nezisťoval.
A áno, už i ja som napríklad stretla na potulkách Novým Zélandom domorodca, ktorý po odpovedi na svoju otázku odkiaľ pochádzam, radostne zvolal:
- Aaah, Vysoké Tatry! Tam som bol na dovolenke - čím ma milo prekvapil.
Hoci od rozhovoru s Marekom uplynulo dobrých osem rokov, nenabudla som pocit, že by sa geografické znalosti pohli lepším, priaznivejším smerom. Naďalej pravidelne počúvam podobné vety, dokonca i od mojich známych (tá nasledujúca je z tohoto leta):
- Katarína, minule som prechádzala tvojou krajinou. Šli sme domov z dovolenky v Chorvátsku a stavili sme sa vo vašom hlavnom meste Ljubljane...
Preto ma nesmierne potešila správa na stránke nemeckej Tagesschau, čo je viacmenej Number One z oficiálnych zahraničnospravodajských agentúr Spolkovej republiky. Ponúkla mi ten najrukolapnejší dôkaz, aký len môže byť!
Marek, raz sa s tebou stretnem i naživo a potom ťa prinútim prečítať si toto tu:
Slovensko, krajina na Balkáne (odhliadnuc od skutočnosti, že Slovensko má člen, Slovinsko nie).
