Aby som nevypisovala iba múdru teóriu, rozhodla som sa prejsť na prax. Trochu radikálnejšie než by sa patrilo. Naplánovala som si tri dni bez jedla a iba o vode.
No hneď po tom prvom som takmer odpadla. Ok, ok - z objektívnych príčin. Jeden deň nejesť som už mala párkrát úspešne za sebou. Dokonca i dva. Ale jeden deň nejesť, pritom upratovať celý byt a nevypiť ani kvapku kávy, keď u nás hlásia fön (cez Alpy prúdi do Nemecka teplý vzduch z Talianska, čo u mnohých vyvoláva hlavybôľ) a ja ju pijem síce striedmo, ale pravidelne, to nie je tá správna kombinácia. Napodiv som počas dňa hlad vôbec nepociťovala. No v noci som kvôli fönu a abstinenčným príznakom nezažmúrila oka a ráno v sprche kolabovala.
A tak muselo dôjsť k zmene taktiky. Vytiahla som knihu o detoxikácii a zistila, že príprava na ňu zaberie minimálne ďalší deň. Veď už len študovanie niektorých neznámych komponentov z receptov stojí za to. Alebo také pečeňové zábaly - aj na tie sa treba psychicky pripraviť. Vôbec nie sú náročné, ale nájsť si na ne čas. Nehovoriac o vymedzení 2-3 hodín na pohybový program. A oškrabávaní jazyka každé ráno... alebo neponocovať a chodiť spávať so sliepkami. A piť, a piť, a piť. Vodu. Tak 2-3 litre denne.
Len čo som ráno vstala, vzala som lyžičku o oškrabala povlak na jazyku. Ku ďalšiemu kroku - jedy vymyť olejom - som sa ešte neprepracovala.
Raňajky pozostávali z 2 polievkových lyžíc hrozienok, ktoré som namočila do 50 ml čerstvo vylisovanej pomarančovej šťavy. (Už len samotná šťava mi svojou nečakanou kyselosťou aspoň na chvíľu stiahla zadok na bývalú veľkosť 38.) Jeden celý banán som rozmačkala a zmiešala s 2 polievkovými lyžicami ovsených vločiek. Všetko dokopy chutilo skvelo. Aj keď ovsené vločky boli iba náhradou za pôvodné Chufas-Nüssli, čo sme zatiaľ nerozlúštili, ako vyzerajú a kde ich zháňať.
Na obed som sa mala uspokojiť s polievkou. Ak varím podľa receptov z kníh, väčšinou im výsledok nezodpovedá na plných sto percent, pretože rada experimentujem a pridávam si svoje vlastné ingrediencie. Nuž ale detox je detox, tam treba striedmosť.
Recept sa javil byť až moc jednoduchým. Podobným veciam hovoríme potom v skratke "zdravé"... Tentokrát som zvýšila množstvá na dve porcie, lebo sa mi podarilo prehovoriť Michaela, aby ochutnal so mnou.
Očistila som a nakrájala nadrobno dve šalotky, nasekala asi za dve čajové lyžičky zázvoru. Spolu osmažila na 2 lyžiciach oleja a pridala na kocky nakrájané sladké zemiaky (400 g). Po chvíľke zaliala pol litrom zeleninového vývaru a nechala na slabom plameni variť 20 minút. Následne rozmixovala, osolila, okorenila a pridala curry korenie. Koriander som nemala, tak zasa až nabudúce...
Nuž poviem vám, bola to pochúťka. Dokonca Michael, ktorý inak zje maximálne za tanier polievky, si nechal naložiť i druhýkrát a oblizujúc sa za ušami sa ma pýtal, či si môže dať i tretiu porciu. Takže odteraz bude táto novinka u nás pravidelne na jedálničku!
Po obede som si hodinu a pol odšliapávala ďalekým okolím a teraz sa chystám na večeru. Cukinové placky. Chýbajú mi síce šampióny na ragú, ale myslím, že to nie je až taký prehrešok voči detoxu.
A než pôjdem so sliepkami spať, preštudujem ďalšie zaujímavé kapitoly z knihy.
