Samozrejme, že i tentokrát sme so sebou vzali papierového sprievodcu okolím a ja som si z neho usilovne vybrala niekoľko hviezdičkových odporúčaní. Snažila som sa vyberať také, aby sa cesta dala zvládnuť i s barlami. Až priamo na mieste som väčšinou zistila, že z mojich prianí sa viaceré nesplnia a Michael si domov odnesie suveníry v podobe mozoľov na vydratých dlaniach.
Gradara
Ku prvému cieľu sme sa vybrali popri pobreží a ja som spoza skiel auta zisťovala, že novšie Rimini je obrovské, pompézne a alej mohutných stromov na juh od Starého mesta vedie spleťou honosných hotelov z vyššej hviezdičkovej kategórie. Najznámejším a na pohľad vskutku skvostným je Grand Hotel.
Nuž a nenadarmo sa o tejto destinácii vraví, že je najdlhšou plážou Európy.
Na úrovni mestečka Gabicce Mare sme volant stočili do vnútrozemia a mierili ku pevnosti či mestečku Gradara.
V sprievodcovi ma zaujala poznámka, že je talianskou miniatúrou nemeckého Rothenburgu ob der Tauber.
A aj ono sa spája s menom Malatesta. Práve sem totižto Dante zinscenoval tragický príbeh milencov Francescy a Paola.
Pesaro
(to be continue)